PKO

Koncom roka 2015 prišiel definitívny koniec bratislavského Parku kultúry a oddychu. Bagre sa zahryzli do budov a skaza PKO, ktorú začal bývalý primátor Ďurkovský predajom pozemkov sa zavŕšila. Všetko čo sa udialo, medzi Ďurkovského podpisom na predajnej zmluve a likvidáciou PKO, celá iniciatíva Zachráňme PKO, diskusie na magistráte, podpisové akcie a protestné zhromaždenia boli zbytočné tance, ktoré iba odlákali pozornosť od toho prvého kroku, za ktorý sa bývalému primátorovi „neskrivil ani vlas na hlave“, okrem hanby, ktorá možno (?) ostane v pamäti občanov. Nikto nikoho neobvinil zo svojvoľného nakladania s majetkom mesta. Úsmevnú (alebo ironickú?) bodku dali isté noviny, ktoré napísali: „Hlavnou časťou nového komplexu budú nové byty, prípadne kancelárie, verejný priestor má tvoriť  námestie a Planetárium s arénou pre 140 divákov, ktoré má nahradiť bývalú Estrádnu halu a Tanečnú sálu niekdajšieho  PKO“. Estrádna hala mala kapacitu 1400 miest a Tanečná sála 1100 miest. Podarilo sa naliať liter vody do decového pohára?

Voľby

Vizuálny smog sa naplnil odkazmi kandidátov na poslanecké miesta. Nadá sa im vyhnúť, útočia zo všetkých strán. Nech ich čítam akokoľvek  vždy sa mi doplnia .... napríklad: „Dobrý štát slúži pracovitým“  (... invalidi, dôchodcovia, deti, chorí a všetci odkázaní -  hľadajte si iný štát!).  „Môžete mi veriť - nie som politik“ – (...a čo nastane - keď sa ním staneš?). „Bezpečnosť a prosperitu“ (...predovšetkým pre nás a naše rodiny!?). Zaujímavé je to, že ani jeden zo starých politikov nenapísal verejný sľub, napríklad –„ budem zastávať vaše záujmy tak ako doteraz“. Asi by ho nikto nevolil, pretože by tým pripomenul voličom, že doteraz zastával najmä svoje záujmy a záujmy lobistických skupín, ktoré mu pomohli do poslaneckej lavice.