Bič na podvodníkov

Slovensko ako posledná krajina v rámci OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj)  prijíma zákon, ktorý umožní trestať  nepoctivých podnikateľov. Konečne,  po viac ako dvoch desaťročiach existencie samostatného Slovenska, predložil rezort spravodlivosti zákon o trestnoprávnej zodpovednosti firiem s priamym dopadom na konkrétne osoby, ktorým napríklad za neodvádzanie daní bude hroziť zrušenie firmy a väzenie. „Zatiaľ čo súčasná úprava ochranných opatrení, ktoré možno uložiť právnickej osobe, sa odvíja od zodpovednosti fyzickej osoby, nová právna úprava zavádza priamu trestnoprávnu zodpovednosť právnických osôb, teda jej aplikácia bude jednoduchšia a účinnejšia,“ zhodnotil Radovan Pala, advokát a partner spoločnosti TaylorWessing e/n/w/c. (citované z denníka Pravda). Doterajšia úprava zákona laicky povedané znamená, že ak firma robí dlhy, podvádza či klame, jej majiteľ zostane v súčasnosti aj po odhalení podvodov zväčša nedotknutý. Poslanci by o zákone mali rokovať na najbližšej septembrovej schôdzi. Nová právna norma by mala platiť od januára 2016.

A keď už sú politici rozbehnutí, mali by siahnuť aj na svoje privilégiá a prijať zákon,  ktorý umožní,  okrem doteraz uplatňovanej politickej zodpovednosti (čo v skutočnosti je „iba“ odvolanie z funkcie) niesť politikom aj osobnú hmotnú zodpovednosť a hrozbu prepadnutia nepriznaného majetku verejných funkcionárov.  Dočkáme sa aj takéhoto osvieteného  činu?

Emigranti

Toto je téma, ktorá rezonuje nie len vo všetkých médiách, ale aj v spoločnosti a rozdeľuje ju na tých čo sú za, tých čo sú proti a tých,  ktorí sa tvária,  že sa nič nedeje. Má dve roviny. Najsilnejšia je emočná. Zábery z táborov, utopený chlapček, preplnené a topiace sa lode nemôžu nejatriť city. Hovorí sa o ľudskosti a ľudských právach. Áno. Imigrantom, ktorí sú už Európe treba pomôcť prežiť a keď hovoríme o právach aj umožniť im prísť do krajiny, v ktorej chcú požiadať o azyl. Politici nemôžu hovoriť o ľudských právach a súčasne uprieť imigrantom právo zvoliť si cieľovú krajinu  a nie podľa úradníkmi stanovených kvót, ich porozhadzovať po celej Európe.

Druhá rovina celého problému je vecná a vyvoláva veľa otázok,  na ktoré by mali politici nie len hľadať odpovede,  ale urýchlene prijať opatrenia na ich riešenie.

Kto spôsobil svojou politikou destabilizáciu v krajinách,  kde sa ich obyvatelia boja o život? Čo robia tieto štáty pre ukľudnenie situácie? Prečo nehľadajú utečenci záchranu v blízkych krajinách, ktoré sú im jazykovo,  náboženstvom a kultúrou bližšie ako tisíce kilometrov vzdialená Európa?  A nakoniec jedna otázka, na ktorú zatiaľ nikto nehľadá (?) odpoveď. Prevádzači si za svoje „služby“ nechávajú zaplatiť tisíce eur. Kde títo ľudia pochádzajúci,  podľa zverejnených informácií,  zväčša z chudobných pomerov vzali peniaze na cestu? Myslím si, že to čo sa dnes deje nie je emigrácia, ktorú mnohí porovnávajú s povojnovým alebo po roku 1968 uskutočneným odchodom ľudí z východného tábora do slobodného sveta. To čo sa dnes deje je exodus -  hromadné odsťahovanie   ľudu,  alebo podľa Mojžišovej knihy „putovanie do zasľúbenej zeme“.