Prezidentov podraz

„Pred necelou hodinou sa skončilo moje stretnutie s ministrom zdravotníctva“ -  týmito slovami začal prezident Andrej Kiska svoje vystúpenie pred novinármi. „Práve som sa vrátil z Hradu“ – povedal na úvod svojho pamätného prejavu, ktorým odštartoval komunistický puč, Klement Gottwald  na Staromestskom námestí v Prahe. Déjá vu síce vecne nesúvisiacich, ale spôsobom podobných podrazov.

V diplomacii a politike platia určité pravidlá. Keď majú politici stretnutie medzi štyrmi očami,  sú len dve (čestné) možnosti ako oznámiť výsledok rokovania. Alebo ostáva dôverné a ani jeden o ňom nehovorí médiám (alebo zhromaždenému davu), alebo vystúpia  spoločne , aby povedali novinárom o čom rokovali a na čom sa dohodli. Novinári tak majú istotu, že dostali relevantné informácie. Pokiaľ niektorý z účastníkov povie niečo od veci, môže sa druhý k tomu hneď vyjadriť. Nevznikajú informačné šumy a je to čisté. Keby sa tak stalo, nemusel minister Čislák, prezidentove slová označiť „za vopred pripravené mediálne vystúpenie, ktoré nezodpovedalo obsahu stretnutia“. Dôležitá je druhá časť vety: „nezodpovedalo obsahu stretnutia“. O úrovni našej žurnalistiky svedčí aj  fakt, že ani jeden s prítomných novinárov sa neopýtal, prečo nevystúpil aj minister, ani v mediálnych výstupoch zo stretnutia s prezidentom, som v žiadnom médiu nečítal odsúdenie takéhoto kroku.

Kiska vo svojom sólovom vystúpení poznamenal, že ako prezident nemá právomoc a nemá ani v úmysle hovoriť ministrovi, čo má robiť. A potom presne v rozpore zo svojimi slovami porozprával novinárom, čo má minister a vláda robiť. Takto si predstavuje  fair-play?

Reklama

Nie som škodoradostný, ale správa, ktorú som si prečítal, ma napriek tomu potešila: „Rada pre vysielanie a retransmisiu potrestala pokutou 10-tisíc eur vysielateľa Televízie Markíza. Dôvodom je porušenie pravidiel o vysielacom reklamnom čase. Televízia vlani v júli propagovala koncert Richarda Müllera a skupiny Fragile. Podľa licenčnej rady spoty naplnili definíciu reklamy a preto Markíza v 28 prípadoch navýšila celkový povolený 12-minútový časový rozsah reklamy, vždy  približne o 30 sekúnd“.

Rozsah reklamy aj neustále prerušovanie programu v televíziách brnká na nervy všetkým  divákom. Určite by privítali novú zákonnú úpravu, ktorá by tento fenomén posunula (?) do prijateľných medzí. Rovnako je načase urobiť niečo z neserióznosťou televízií pri stanovovaní času začiatku programu. Okrem správ takmer ani jeden program nezačína v stanovenom čase. Zostavovatelia programu alebo nevedia počítať, alebo a to je to čo mi ako divákovi vadí, ignorujú diváka a zaraďujú reklamu nad rámec pôvodne stanoveného času. Vidina zisku z reklám vygumovala slušnosť a spravila z divákov rukojemníkov.