Pomôžu pukance?

Intenzita vysielania reklamy v televízii už dosiahla také štádium, že nie je vsúvaná do vysielania filmu, ale film je vsuvkou do reklamného vysielania. Vysielatelia sa nehanbia zaradiť reklamu aj minútu pred koncom filmu. Jednoducho, robia čo môžu aby zadávateľov reklamy presvedčili, že divák si ich spot  určite pozrie. No,  čo s tým? Intenzitu vysielania žiaľ neovplyvníme, ale môžeme sa vraj ochrániť pred jej účinkami. Vedci z kolínskej univerzity tvrdia, že ľudia sú proti reklame imúnni, ak sa počas jej vysielania napchávajú pukancami, lupienkami, orieškami a inými pochutinami. Mená neznámych produktov si podľa vedcov môžeme zafixovať v mozgu len vtedy keď ich nevedomky vyslovíme. To sa však nedá, keď máme plné ústa. Takže pri tejto psychohygiene  máme na „výber“ – nechať sa ohlupovať reklamou alebo pomaly naberať kilá pri napchávaní sa dobrotami. Vlastne je tu ešte jedna možnosť – počas vysielania reklamy odísť od televízora, uvariť si čaj, umyť si zuby, opláchnuť riad a podobne. To všetko je lepšie ako stále dookola hľadieť na primitívne, manipulačné a väčšinou  trápne spoty bez vtipu , nápadu a  akejkoľvek  estetickej,  už ani nehovoriac o umeleckej hodnote.

Voľby

Blížia sa komunálne voľby a stránky médií sa plnia informáciami o kandidátoch, stranách, straníckymi „prekáračkami“ i úvahami politológov a komentátorov. Pravica je rozhádzaná tak, že nie je z čoho vyberať, ľavica je taká jednotná, že tiež nie je z čoho vyberať a nezávislých kandidátov je viac ako bolo doteraz zvykom. Každý kandidát sa drží slovenského porekadla, že dobré sa chváli samo, ktoré pochopili tak, že o sebe povedia len to najlepšie. Ako sa v tom vyznať? Myslím si, že sa treba pozrieť najmä na to KTO to hovorí a najmä sa pozrieť čo a kde doteraz urobil pre seba, pre občanov, alebo pre niektoré zo známych firiem.