Veľa bilbordov, veľa funkcií

Na Slovensku nám veľa vecí chýba, ale niečoho máme viac ako by sme chceli alebo lepšie povedané potrebovali. Všimli si to aj naši volení zástupcovia v parlamente a pripravujú zákony ako z toho von. Hovorím o vizuálnom smogu – bilbordoch, ale aj o smogu televíznych reklám a o politikoch,  zberateľoch funkcií (a platov). Uznávam, že môžu byť vorkoholici, ktorí trávia v práci 16 i viac hodín. Tvrdia, že to im umožní zvládať viac funkcií. Dobre, povedzme dve  a so zažmúrením obidvoch očí,  tri. Ale ešte viac? To už by zvládli asi iba robotické jednotky , ale človek i keby mimoriadne schopný,  nie. Vždy  je to jedno na úkor druhého. Alebo sú odfláknuté , alebo všetko urobia zástupcovia, alebo ide o funkcie formálne a na tie by nemali ísť peniaze daňových poplatníkov. O obidvoch problémoch sa v parlamente hovorí už roky. Aj niekoľko zákonov na obidva neduhy sa už pripravovalo. Len výsledok je stále nulový. Je to začarovaný kruh. Zákony, ktoré majú obmedziť platenie za nazbierané funkcie, i tie ktoré nás majú ochrániť pred reklamným smogom, schvaľujú tí istí politici, ktorí tie funkcie majú a tí istí, u ktorých reklamný priemysel lobuje. Lebo čím viac reklám, tím viac peňazí, možno aj na (volebnú?) kampaň. Ako sa spieva v jednej pesničke: „Prachy sú prachy a život je taký krátky...“

Čierne stavby

Čierne stavby sú slovenským folklórom. V záhradkárskej oblasti „z úrodnej zeme“ vyrastie vila, v pamiatkovej zóne mesta postavia stavbu, ktorá má o niekoľko poschodí viac ako bolo povolené, pri železničnej trati vybudujú zámoček bez povolenia a na nevysporiadaných pozemkoch, a okrem článkov v médiách sa v podstate nič nestane. Problém sa zametie pod koberec, veď prečo by sme búrali stavby, keď už stoja. Čierny stavebník zaplatí pokutu, s ktorou už vopred počítal. Podľa štátneho tajomníka  Ministerstva dopravy Františka Palka počet čiernych stavieb možno rátať na tisícky. Desiatky rokov sa hovorí o radikálnom riešení, teda o zbúraní čiernej stavby. V krajinách kde právo neslúži záujmovým skupinám čiernu stavbu bez milosti musí staviteľ zbúrať. Aj keď ide napríklad o mrakodrap. U nás všetky doterajšie a aj pripravovaný stavebný zákon nechávajú otvorené zadné dvierka na dodatočnú legalizáciu čiernej stavby. Podľa návrhu nového zákona, ktorý je vraj „prísny a  ľudí ani nenapadne stavať dom bez povolenia“,  majitelia čiernych stavieb musia do roka od účinnosti zákona požiadať o vydanie stavebného povolenia. Dostať ho môžu, ale nemusia. Lenže doterajšie skúsenosti hovoria, že keď „môžu“, tak vždy aj dostanú. Len si musia pripraviť viac peňazí, bude treba asi zaplatiť oveľa viac ako je sadzba pokuty. Asi toľko aj k vymožiteľnosti práva , alebo tu spomeniem, že spravodlivosť má zaviazané oči a preto nevidí, že riešenie nájde občan tohto štátu ak poruší zákon a postaví stavbu „na čierno“  - pričom dodnes nie sú doriešené reštitučné nároky za komunistické znárodňovanie a poškodení občania sa nevedia dočkať vrátenia svojich pozemkov.

Referendum

 Škótsko ostane vo zväzku s Veľkou Britániou. Skončila sa niekoľko mesačná hádankárska súťaž pre laikov i politických analytikov. Podľa konečných oficiálnych výsledkov hlasovalo proti škótskej samostatnosti 55,3 percenta škótskych voličov a pre 44,7 percenta. Účasť v referende dosiahla 84,59 percenta, čo potvrdzuje mimoriadny záujem Škótov o hlasovanie. Pre jednotnú Britániu nakoniec bolo podľa konečných výsledkov 2 001 926 voličov a proti 1 617 989. Porážku uznal aj šéf Škótskej národnej strany Alex Salmond. „Prijímam rozhodnutie ľudu a vyzývam Škótsko, aby prijalo demokratický verdikt škótskeho ľudu,“ povedal. Hovorilo sa, že Škóti si brali, okrem iného, za vzor aj rozdelenie Československa. Samozrejme, že v komentároch našich médií nezabudli poniektorí opäť pripomenúť, že to sa udialo bez referenda. Lenže už nenapísali, že referendum nebol najmä preto, lebo česká strana trvala na celoštátnom referende. Pre každého, kto vie trocha počítať bolo jasné, že by to bolo referendu pre  desať miliónov Čechov. Vybrali by nám cestu, tak ako nám ju vybrali v roku 1946, keď zvolili Komunistickú stranu takým počtom hlasov, že voľby na Slovensku vlastne boli „anulované“.