Previerky
Štátne tajomstvá treba dôkladne strážiť. Prístup k nim majú iba úradníci a osoby, ktoré majú bezpečnostnú previerku. Je však skupina ľudí, tzv. oprávnené osoby s osobitným postavením, ktoré nemusia mať bezpečnostnú previerku a napriek tomu majú prístup ku všetkým utajovaným dokumentom, ktorí sa oboznamujú s utajovanými skutočnosťami, so správami bezpečnostných zložiek štátu. Podľa § 34 zákona č. 215/2004 o ochrane utajovaných skutočností, sú to prezident SR, poslanec NRSR, člen vlády SR, sudca Ústavného súdu SR, predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu SR a sudca. Týmto ľuďom prístup k utajovaným skutočnostiam otvára zvolenie, alebo menovanie do funkcie. V súčasnosti je to viac ako dvesto občanov Slovenska. Každé štyri roky dostane oprávnenie stopäťdesiat novozvolených poslancov národnej rady, pri každej zmene vlády niekoľko desiatok členov vlády, novovymenovaní sudcovia ...atď. O akom tajomstve hovoríme pri takomto množstve ľudí, ktorí sa k nemu dostanú bez akýchkoľvek previerok? Vychádzali vari tvorcovia zákona z toho, že každý kto kandiduje za poslanca, sudcu, člena vlády, nie je vydierateľný, že je na neho spoľahnutie, že nemá väzby na osoby alebo inštitúcie, ktoré sú hrozbou pre bezpečnosť štátu a jeho občanov? Mne je jasné prečo sa hovorí, že na Slovensku sa každý dozvie všetko čo chce!

Predaj pôdy
Predaj poľnohospodárskej pôdy cudzincom je od 1. januára t.r. faktom. Pri vstupe do Európskej únie, naši „šikovní vyjednávači“ dovolili aby sa pôda definovala ako tovar a "...keď je pôda tovarom, musí sa podriadiť všetkým pravidlám WTO (Svetovej obchodnej organizácie) ako tovar. My v žiadnom prípade nevieme zakázať predaj pôdy špekulantom alebo pre zahraničných investorov, môžeme ho však veľmi skomplikovať. Sú štáty EÚ, ktoré dokážu predaj pôdy aj zakázať. Napríklad Maďarsko si zadefinovalo v prístupovom procese do EÚ pôdu ako národné dedičstvo, čiže pri jej ochrane vie uplatňovať iné ochranné mechanizmy," povedal pre TASR šéf Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Ľubomír Jahnátek. Teraz sa ministerstvo snaží nájsť zákonné páky ako zmierniť dôsledky. Chcú napríklad prijať zákon, ktorý by presne definoval, že takúto pôdu môžu kúpiť iba tí, ktorí majú dlhodobú poľnohospodársku aktivitu na Slovensku. Ale to už je iba chytanie psa za chvost. Raz predaná pôda sa môže neskôr predať aj špekulantom. Na Internete beží petícia, ktorá je proti predaju, treba ju podpísať. Ale či pomôže, je otázne. Podpisom pod dohodu o vstupe do EÚ, v ktorej sme neubránil svoje záujmy (spomeňme si na nútenú odstávku elektrárne v Jaslovských Bohuniciach), sme si žiaľ podpílili konár, na ktorom sedíme. „Poďakujme“ sa Dzurindovi a jeho vládnym spolupútnikom. Keď sa bude najbližšie chváliť ako doviedol Slovensko do lona únie - môžeme mu „zatlieskať“.