Ako neušetriť...
Logika hovorí, že doterajší priebeh zimy umožnil samosprávam ušetriť náklady na odpratávanie snehu. Ale logika nevie nič o podmienkach v zmluvách, ktoré samosprávy podpísali s firmami.“ Peknú“ spomienku na seba nechal bývalý primátor Bratislavy Andrej Ďurkovský. Mesto sa v zmluve, ktorú podpísal, zaviazalo platiť zimné pohotovostné služby aj vtedy, ak je teplá zima a nehrozí mráz ani sneženie. Podľa údajov v denníku Nový čas mesto platí za pohotovosť 54 mechanizmov a 80 ľudí 5,70 € za hodinu a keď pracujú dostanú 6,50 €. Pohotovosť treba platiť, ale rozdiel 80 centov medzi prácou a čakaním na prácu však svedčí o tom, že táto zmluva je výhodná iba pre firmu. Podpísanie takejto zmluvy (ktorá je neodvolateľná až do roku 2018) hovorí o veľmi nezodpovednom hospodárení s peniazmi občanov. Bratislavu to stálo v decembri, kedy nesnežilo, takmer milión eur. Keď budú Bratislavčania najbližšie počuť, že na niečo potrebné nie sú peniaze, môžu si „s láskou zaspomínať“ na pána Ďurkovského.

Potraviny
Zaujímavý a najmä prekvapivý rebríček krajín priniesli výsledky najnovšieho celosvetového prieskumu, ktorý hodnotil nielen dostatok, kvalitu a cenovú dostupnosť potravín, ale aj stravovacie návyky obyvateľstva. Prvé priečky, spomedzi 125 krajín, obsadili západoeurópske štáty na čele s Holandskom, Francúzskom a Švajčiarskom. V ich prospech rozhodla nielen cenová dostupnosť potravín , ale aj zdravotné aspekty výživy. Američania s ich najvýkonnejším potravinárskym priemyslom skončili až na 21. mieste. Môžu sa za to poďakovať fast foodom a geneticky upravovaným potravinám. Slovensko sa spolu s Maďarskom umiestnilo na 25. mieste. Je to celkom slušné miesto, keď uvážime, ceny potravín a našu stále klesajúcu potravinovú sebestačnosť. Vyberáme si „daň“ za začiatok deväťdesiatych rokov, kedy politici dali základy likvidácii nášho poľnohospodárstva. V. Mečiar, ktorý si dovolil pripomenúť, že treba uprednostňovať domáce potraviny pred dovozom zožal spŕšku kritiky. „Rozhľadení“ žurnalisti svojou nevedomosťou otvorili cestu pre dovozy potravín a pomohli likvidovať domácu výrobu. Pritom sa stačilo pozrieť na susedné Rakúsko, ktoré, na rozdiel od nás, vždy uprednostňovalo domáce potraviny a chránilo tak svoje poľnohospodárstvo.

Tašky
Slovenskí vedci na Fakulte chemickej a potravinárskej technológie Slovenskej technickej univerzity v Bratislave vynašli „plastové tašky z rastlín“. Na rozdiel od podobných ekologických výrobkov, tieto tašky sa rozložia za niekoľko dní po tom ako ich hodia do kompostu. Tajomstvo je v tom, že ich vyrobili z čisto organických zložiek, z rastlín, z ktorých získavajú škrob. Len čo dostanú nové tašky medzinárodnú ochrannú známku, pôjdu do komerčnej výroby. Prečo to všetko spomínam? Jednoducho preto aby sme neustále neplakali aké je to s nami zlé, preto aby sme si uvedomili, že na Slovensku je veľa schopných, talentovaných ľudí, veľa zaujímavých vynálezov, nápadov i výrobkov. Len by sa o nich malo písať častejšie. Určite častejšie ako o politických prekáračkách, ktoré nič neriešia iba zvyšujú napätie v spoločnosti.

Šmykľavka
O bezpečnosti chodcov sa veľa hovorí a robia sa aj rôzne opatrenia. Napríklad oveľa výraznejšie označujeme prechody pre chodcov, zebra pásy zvýrazňujeme aj žltou či červenou farbou, montujeme na ne blikajúce svetelné výstrahy a podobne. Jednu vec sme však pre chodcov stále neurobili. Biela farba používaná na zebra pásoch je stále po zvlhnutí šmykľavá a nebezpečná. Nedokážeme pri dnešných technológiách používať inú, nešmykľavú a bezpečnú farbu?