Našou domovinou sa šíri pandémia hlúpostí

Krátko po parlamentných voľbách z roku 2020, takmer súbežne s prepuknutím pandémie koronavírusu, začala u nás šarapatiť pandémia hlúpostí, nazývaná tiež pandémiou kocúrkovčín. Prichádzajú rovno zhora, viaceré priamo od momentálneho sultána.

Pokým odkazy na Kocúrkovo vyvolávajú skôr výsmech, prípadne pohŕdanie kocúrkovskými „richtármi“ a výmyselníkmi, rozpoznávanie pandémie stupídnych hlúpostí /natíska sa tu ostrejšie znejúci bohemizmus „blbostí“/ vyvoláva až zúrivosť od postihnutých obetí, početných skupín občanov, rozhodne nielen od precitlivených jednotlivcov.

V čase keď sa z pandemických covidových dôvodov osobné kontakty nahrádzajú rozličnými neosobnými kontaktmi, vrátane foriem klasického poštového kontaktu, populárneho najmä medzi nami, skôr narodenými, sa náčelníctvo Slovenskej pošty rozhodlo spustiť geniálny akt – prepúšťanie svojich zamestnancov. Na obrovskú radosť postihnutých pracovníkov pôšt, ako aj používateľov ich služieb. Možno tento geniálny nápad pochádza dokonca od nejakého ministerského úradníka, ale to už sú len technické detaily tohto komunikačného lapsusu a organizačného tsunami. Prepúšťanie je najobľúbenejšia vášeň kormidlujúcich kapitánov baskervillského kapitalizmu, ktorí sami sú neprepustiteľní, nepostihnuteľní a neporaziteľní, prisatí ako pijavice na výnosné ekonomické štruktúry.

Teraz sa generalita chystá prerieďovať zamestnancov pôšt, ako keby tí sa za okienkami nudili, a keďže ide väčšinou o ženy, veselo tam štrikovali, gániac na klientov, ktorí ich občas v tejto tvorivej činnosti vyrušujú. Náznaky prerieďovania vidíme v dlhých radoch ľudí pred poštami, čakateľov prešľapujúcich v dotierajúcom mrazivom počasí. Deficit zamestnancov celkom logicky spomaľuje pripúšťanie čakateľov. Pripomína to už „klasické“ prepúšťacie manévre v obchodných reťazcoch, ktoré so sadistickou obľubou prepúšťajú najmä elektronicky fundovaných mladých predavačov-predvádzačov prístrojov v elektronických oddeleniach, len aby ušetrili na mzdách. Odkazujú takto nás, elektronických analfabetov, na elektronicky nezaškolené pokladníčky, bezmocne krčiace plecami pri našich elementárnych otázkach. Zúrivo a zaťato odnášame svoju elektronickú korisť domov, pripravení modliť sa pri svojich amatérskych pokusoch o jej naštartovanie.

Ale vráťme sa ku geniálnej prerieďovacej poštovej operácii, ku dňu PP – poštárskeho prepúšťania. Aj pri tejto špeciálnej akcii z repertoáru pandémie hlúpostí sa opätovne ukazuje nedostatok predstavivosti predstavených. Náčelníci zabúdajú, že ľudia posielajú nielen elektronicky spracovateľné správy a želania, ale aj fyzické zásielky, predovšetkým hmotné dary. Napríklad dary deťom. Možno povestní lakomí Škóti /údajne je to len mýtus/ by deťom elektronicky odoslali slovné hračky, ale Slováci deťom zvyknú posielať digitálne neodosielateľné hračky v škatuliach. Tento pohyb hmotných zásielok neutícha, dokonca pri objednávkových nákupoch z rôznych katalógov zdá sa že silnie. To kladie nároky na rozširovanie poštového personálu, nie na jeho redukciu. Ale rozprávajte to Kocúrkovčanom, neschopným predstavivosti, predvídavosti, alebo aspoň normálneho, zdravého rozumu!