Legendárny reportér, publicista, spisovateľ a komentátor svoj všestranný talent potvrdzoval aj v rokoch 2000 – 2003 v denníku Nový deň ako talentovaný glosátor. Napísal 831 glos a z nich sme vybrali jednu pod názvom Mocní omieľajú iba nesplnené vízie:

Doslova sa roztrhlo vrece prázdnych slov a sľubov z obrazoviek televízií, ktoré si pozvali koncom týždňa naozaj špičkové osobnosti dnešnej slovenskej politiky. Kolotoč sa začal v Ringu STV a pokračoval cez Nočné dialógy rozhlasu, poludňajšou diskusiou Rádia Slovensko až po tradičné nedeľňajšie série vraj diskusných stolov. Obsah všetkých v rámci tradície bol naplnení víziami, čo chcú urobiť a čo nás, radových občanov, v budúcich rokoch čaká. Nič dobré. Dali by sa zhrnúť do predvolebného hesla na billboardoch SDKÚ: „Nechajte nás dokončiť, čo sme začali!“ Teda kopu chimér, ktoré koalícia od roku 1998 nenaplnila. Aktéri však chcú pokračovať v ceste podaktorými novými silami, ktoré však podľa ich doterajších vyjadrení, ako hovoria Trnavčania, „nemajú any dunstu“, ako predsavzaté splniť. Známy mi povedal, že sú to vlastne iba žiaci politickej materskej školy, čosi navyknutí, nacvičení a poslušní urobiť. Je to tak. Žiaľ, tento systém, rozbehnutý vépeenkármi, sa napĺňa v plnej miere. Základom je odvaha, ba drzosť jednotlivcov klientelizmom a korupciou sa predrať k moci a jej finančným výhodám. Od vrchu až dole.

A tak neodbornosť až srší z mikrofónov elektronických médií, počnúc reprodukčnými silami, ktoré sú slabo, alebo vôbec nie orientované v téme, ktorú sprostredkúvajú. Najmä rapotavé devy rýchlym spádom reči odovzdávajú, čo im napísali, alebo čo si myslia, že majú povedať. Stvárňujú vety tak, že sú nezrozumiteľné. Ich artikulácia aj pri čítaní správ a diskusiách ťažko stráviteľných tém, odrádza počúvať najmä starších občanov. Samozrejme, s chybami slovenského jazyka. Ako však čakať, že zamestnanec bude napĺňať normu hlásateľa, keď generálny riaditeľ JOJ pán Richard Rybníček vo svojich pravidelných nedeľňajších príhovoroch sa prezentuje na úrovni člena študentského rozhlasu? Navyše slová často zakončuje hmkavým pazvukom, neprípustným vo vystupovaní profesionála pred mikrofónom. Nečudujem sa, že podľa jeho vzoru a príkladu sa polom aj vládni politici ozývajú v reláciách balastom. Ako pri počúvaní Ringu v STV musel každý nepochopiteľne krútiť hlavou nad vyjadreniami budúceho ministra sociálnych vecí a rodiny pána Ľudovíta Kaníka, ktorý pri jeho vyspelej partnerke v tejto oblasti pani Oľge Keltošovej vyzeral ako slabučký hovorca cyklistického pelotónu, aj keď dostávala podstatne menší priestor na vyjadrenia, ako jej „protivník“. Dlhé minúty len rezignovane stála a počúvala producírovanie sa pani moderátorky a jej hosťa. Bola to ukážka novej kultúry v rámci plurality názorov, ktorú tak deň čo deň zdôrazňuje nový predseda parlamentu pán Hrušovský. Koalícia však v málo čom ustupuje heslu, ktoré štyri roky uplatňovala – víťaz berie všetko.

Najväčší priestor dostali cez víkend dvaja protagonisti politického dneška premiér a podpredseda parlamentu páni Mikuláš Dzurinda (SDKÚ) a Béla Bugár (SMK). Nekonečné minúty na rôznych televíznych kanáloch obhajovali neobhájiteľné zlyhanie celého minulého vedenia štátu. Opierali sa iba o jeden neustále omieľaný tromf, prijatie do NATO a EÚ, žiaľ, opäť bez jasného a zrozumiteľného vysvetlenia, čo to konkrétne občanom dá. Zrejme sa boja, že pri vyslovenej pravde by si voliči búchali hlavu o múr, ako a čo si všetko budú musieť odrieknuť. V strede záujmu televízneho víkendu na STV bola šou štyroch najvýraznejších predstaviteľov dnešného politického spektra. Vládnych pánov Dzurindu a Bugára a lídrov opozície pánov Fica a Mečiara. Po hodine sme museli skonštatovať, že zriaďovatelia maďarsko-slovenskej parlamentnej a vládnej koalície všetky myšlienky už vystrieľali v predošlých rozhovoroch a v iných vystúpeniach, a tak len opakovali myšlienky a frázy už vyslovené. Opoziční politici na druhej strane stola ustatí z útokov aj udalostí okolo nich v minulých týždňoch sa netajili víziou, že ich chvíľa ešte príde, keď vedomosti, nadanie, dobré myšlienky budú mať demokraticky otvorené dvere. Zatiaľ sú učiteľmi, radcami a príkladmi prevažne nedoukovia. A to na každom úseku verejného života.

Nedeľňajšiu poludňajšiu nie siestu, zakončilo vysielanie Markízy Na telo, doslova táraninami občana Flašíka, ktorý má zásluhu na prehrách dvoch silných politických strán vo dvoch po sebe idúcich voľbách. Pol hodinu vymýšľal, rozprával nepravdy a vysvetľoval, že on nič, on muzikant. Lenže tí, ktorí bolí pri činnosti volebných kolektívov a pripravovali ich, vedia, že v tom čase figuroval nie ako nič neznamenajúci človiečik, ale ako veľmi agresívny a agilný „tvorca“ akcií, teda jedna z rozhodujúcich osobností kampaní, „zvýrazňujúc“" sa nápadmi, ktoré odborníci prijímali so škodoradostným úsmevom. Výsledok bol, aký bol. Lenže takých ako on, je v našom živote aj na vedúcich miestach veľa.