Jeho život bol taký činorodý a obsažný, že sa nedá vtesnať do žiadnej knižky. Neraz som mu v čase po ťažkej operácii, keď sa dôsledne, ako vždy, pripravoval na oslavu svojej osemdesiatky, zdôrazňoval: Dožil si sa veku, keď takmer všetci tvoji rovesníci oddychujú, užívajú si dni pokoja a nemusia denno-denne zápasiť s problémami a témami, ktoré aktívna novinárska práca prináša. Na otázku, prečo teda ten neustály zhon a večné napätie, odpovedal: „Nepoznám čas pokoja, ničnerobenia. Je dobre, keď môžem byť užitočný, keď mám príležitosť – bez ohľadu na môj vek – robiť veci potrebné a pomáhať k spravodlivejšiemu životu. No a pokiaľ ide o pokojnú starobu, z tej sa v našej spoločnosti len málokto môže tešiť.“

Čo sa chcelo, sa iba snilo

Tak ako je zvykom v každej diktatúre, aj naša vládna moc si po prvých dňoch diskusie v parlamente o veľkej novele ústavy objednala v akejsi kancelárii výskum verejnej mienky, aký je názor občanov na priame televízne vysielanie tejto nanajvýš dôležitej udalosti. A hneď aj vyrukovali s výsledkom: „Občania nemajú záujem vidieť a počuť to, čo sa deje v parlamente!“ Aké je však zverejnené hlásenie falošné! Keby vysadli z opancierovaných bavorákov a stiahli nepriehľadné okná, za ktorými žijú, nuž by sa presvedčili o pravom opaku. Pravdou je, že to, čo odznieva v parlamente, má väčšiu sledovanosť ako Olympijské hry zo Sydney. Bez rozdielu veku dokonca aj susedky, ktoré už nepočúvajú ani len večerné aktuality a sledujú Esmeraldu a podobné seriály, sedia od večera do rána pri obrazovke. Dokonca už poznajú podľa tváre kto je kto.

U nás je už možné zverejňovať čokoľvek, a to aj ústami najvyšších predstaviteľov vládnej moci. Aj keď sme už vyše dva roky od volieb, stále sa cítia ako na kortešačkách pri rozširovaní neuskutočniteľných sľubov a „dobrých“ správ. Aby mocipáni zdôraznili, čo chcú počuť, podľa metód zaužívaných v bývalom režime nariadili spravodajským štúdiám TV zachytiť obrazom a zvukom názory ľudí na ulici. Ukážkovo tak urobila televízia NAŠA z Košíc, podľa ktorej prakticky v meste nikto nemá záujem o spomínanú udalosť. Všeobecne ale dominuje názor, najmä u skúsených a ostrieľaných harcovníkov, že prenosy SÚ viac ako potrebné. Odborníci práva naviac tvrdia, že návrh novely Ústavy SR je slabo a neodborne pripravený. Dokonca počuť aj taký, že predkladatelia presadili do textu aj zvýšenie počtu sudcov Ústavného súdu SR, aby si zabezpečili po voľbách na dlhý čas teplé miesto v Košiciach, kde je jeho sídlo. Dosť často sa v diskusiách opakuje otázka, ako vlastne znie text paragrafu o ohrození slovenskej štátnosti, ktorým oponuje opozícia a v odpovediach vysvetľuje koalícia. Je to článok 7 odsek 2, ktorý si naozaj treba prečítať dva razy, aby bol jasný zákerný zámer predkladateľov. „Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, alebo na jej základe preniesť časť svojich zvrchovaných práv na medzinárodnú organizáciu, ktorej je členom, ak to ustanovuje medzinárodná zmluva a ak takáto medzinárodná organizácia vydáva právne záväzné akty, sú tieto priamo záväzné a majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky...“ Nie je to povolenie kadečo nariaďovať komukoľvek? Dokonca aj olympijskému výboru?

Odznieva často opakované konštatovanie o nekultúrnosti rokovania. Je. Veď vidieť neustále prázdne kreslá koaličných poslancov, ich absolútny nezáujem o to, čo vsále odznieva. Alebo ako jeden z nich sa prihlásil o slovo a začal tárať, že ani len nevedel, o čom je reč a rozosmial nielen opozičných poslancov, ale aj predsedajúceho podpredsedu NR SR Pavla Hrušovského (KDH). Keby umožňovala televízia vysielať divákom aj vôňu, boli by sme zrejme cítili dôvod jeho zmäteného vystúpenia. Keď takéto momenty mal na mysli GyulaBárdos, predseda poslaneckého klubu SMK vyhlásením: „Ľutujem divákov STV, že musia pozerať tento kabaret,“ tak možno s jeho názorom súhlasiť. – Že ho spôsobujú ale tí, čo novelu predkladajú,–povedal v rozhlase aj minister pôdohospodárstva Pavol Koncoš (SDĽ): „Návrh novely Ústavy SR sa mal dať na celonárodnú diskusiu a odborníkom. Mal byť medzi nimi aj pán akademik Čič.“ A tak veľmi správne a logicky o prijatí návrhu povedala prof. Katarína Tóthová: „Z celej diskusie okolo novely vyznieva, že návrh nie je dozretý, legislatívne je nespracovaný a má množstvo chýb. Mali by sme si zobrať od Škandinávcov príklad, ktorí takýto dôležitý zákon pripravia a v ďalšom volebnom období schvália. Poďme touto cestou a budeme spokojní!“

S týmto názorom sa stotožňuje väčšia časť občanov Slovenska.