Tak znie celé meno francúzskeho prezidenta, rodáka z mesta Rouen. A sotva utíchli výstrely v Paríži a už sa našli „odborníci“ žurnalisti a spisovatelia na Západe, ktorí spustili mediálne útoky proti jeho osobe. Že prečo? Lebo hneď na 16. novembra zvolal spoločné zasadnutie francúzskeho parlamentu do Versaille, kde vystúpil s plamenným prejavom o národnej jednote a súdržnosti. Lebo následne v stredu na pôde UNESCO hovoril rečou ako ešte nikdy predtým Posúďte sami: „Francúzsko odpovie na nenávisť bratstvom. Francúzsko odpovie na teror silou práva. Teroristi chcú rozsievať strach. Tak sa spojme! Chcú vidieť, že sa tu zastavil život. Tak žijme, žijme spolu“.

 Je dôležité podotknúť, že spomínané ataky pochádzajú práve zo susedného Belgicka, ktoré je liahňou európskeho terorizmu - štvrť Bruselu, Moelenbeck. Tam žijúci islamisti majú svoj vlastný svet, vlastné ideály o kultúrnom spolužití s inými národmi. Istý belgický spisovateľ /v skratke D.V.R./ dokonca napísal francúzskemu prezidentovi osobný list, v ktorom mu vyčítal, že použil slovník o vojnovom čine. A tým sa údajne chytil do pasce, pretože urobil to, čo od Francúzska teroristi chceli – vyhlásenie vojny, uviedol spisovateľ. Na ďalšie urážky osoby fr. prezidenta ako aj premiéra nie je miesto na týchto stránkach.

Ale je treba uviesť ďalšie súvislosti, pochádzajúce od tzv. liberálnych a neoliberálnych expertov. Napríklad: „Každá ukážka násilia, alebo predsudkov proti európskym moslimom alebo žiadateľom o azyl zo Stredného východu oberá Európu o jej dušu a nahlodáva morálny piedestál, ktorý patrí európskym liberálnym demokráciám

Nemenej pozoruhodné je konštatovanie istých liberálov na Západe o tom, že „Európa nesmie podporovať hrubé urážlivé správanie, ale hlasne ochraňovať slobodu slova a vyjadrenie kultúrneho pluralizmu – lebo tie sú základom európskej spoločnosti - a budú aj vtedy, keď ich uplatňovanie v praxi niekoho uráža. V praxi to vyzeralo tak, že napr. v roku 2013 vo východnej časti Londýna štrajkovali islamisti preto, lebo v niektorých obchodoch a reštauráciách sa predával alkohol. V inom prípade moslimský zamestnanec obchodného reťazca z náboženských dôvodov odmietol obslúžiť zákazníkov, ktorí chceli kúpiť bravčové mäso. Toto je realita kultúrneho pluralizmu....

Ale vráťme sa k Francúzsku, v ktorom žije asi 5 miliónov moslimov. Francúzsko je hlavným prívržencom palestínskeho úsilia o štátnosť, bolo proti americkej vojne v Iraku a v priebehu desaťročí poskytuje domov miliónom moslimom zo Stredného východu a Severnej Afriky. A bol to jeden z nich,

42-ročný moslim Salim Toorabbly, ktorý odhalil a nevpustil na Stade de France islámskeho teroristu /ten sa odpálil o niekoľko minút neskôr/. Toorabbly prišiel do Francúzska ako 16 - ročný. Takže aj toto je jeden z markatných dôkazov o francúzskom hesle: bratstvo, rovnosť, sloboda, na ktoré je celý reálne zmýšľajúci národ tak hrdý.

Iné odborníci z druhej strany oceánu vytýkajú francúzskemu prezidentovi, že nezvládol migračnú politiku spolu s A. Merkelovou. Ale hlavne mu vytýkajú jeho novú stratégiu spojenectva s Moskvou v boji proti tzv. islamskému štátu.

F. Hollande totiž požiadal o spojenectvo s Moskvou po nezhode s Washingtonom . O pomoc teda nepožiadal NATO / využitím čl. 5 kódexu/, ale krajiny EÚ, v zmysle Lisabonskej dohody. V USA asi nastali vážne obavy zo spojenectva Francúzska a Ruska v boji proti islamským radikálom. Pretože takáto kuriózna, doposiaľ nemysliteľná ochota k spojenectvu týchto dvoch krajín nemá obdobu.