Na pôde Európskeho parlamentom vystúpil predseda slovenskej vlády Robert Fico v historickej prvej úlohe slovenského premiéra – na šesť mesiacov je vedúcou osobnosťou spomedzi predsedov vlád EÚ, predsedom Rady Európskej únie. Situáciu azda vystihla česká poslankyňa Kateřina Konečná, keď povedala, že „slovenské predsedníctvo ani nemohlo prísť v horšom čase, brexit a migračná kríza sú len dva problémy, ktorým musí únia čeliť a nestačí jej na to dych“.

Problém, ktorému čelí svet a Európa v ňom v čase kapitalizmu, ktorý nefunguje, v čase najväčšieho výskytu ozbrojených konfliktov a neúmerne narastajúceho napätia to vyžaduje prehľad a pevné, železné nervy, diplomatickú skúsenosť. Lebo ide o to, zabezpečiť chod orgánov únie pri diskusii o riešení problémov. Z toho hľadiska bolo vystúpenie predsedu vlády SR dôstojné.

Robert Fico sa ukázal ako politik schopný formulovať zrozumiteľné ciele. Treba len oceniť formuláciu o tom, že treba odstrániť strach obyvateľov únie. V tomto ozaj niet rozdielu medzi malými a veľkými štátmi únie. Pod pojmom strach treba rozumieť obavy ľudí, úpadok dôvery obyvateľov kvôli „migrácii, terorizmu, z ekonomických problémov“. Ale Robert Fico výstižne k tomu pripojil aj „strach z politických lídrov, z vedúcich politických činiteľov, že sa im nepodarí zvládnuť terajšie krízy“. Na tejto formulácii si treba všimnúť množné číslo, ktoré použil slovenský politik – hovoril o strachu z politických lídrov, že sa “nám nepodarí zvládnuť krízy“.

Budeme mať nečakane šesť mesiacov na to, aby sme videli ako to prežije Slovensko, jeho politika, medzinárodná prestíž a domáca autorita. Bude nás sprevádzať strach ani tak nie pred Európou, ako pred domácimi pomermi.