V poradí 48. tohtoročný týždeň je v európskej centrále nezvyčajne horúci. Už v pondelok večer sa poslanci EP snažili o vyslovenie nedôvery šéfovi Európskej komisie J. C. Junckerovi a kolektívu jeho eurokomisárov. Dôvod? Ešte 12. novembra  v popoludňajšej parlamentnej rozprave vyplávala na svetlo sveta aféra s poznávacím názvom Lux Leaks, ktorá rozbúrila nielen poslanecké vody. Vysvetlenie podávajú dva z mnohých diskusných príspevkov: 

-          Paul Nuttall (EFDD, UK) uviedol: "Pán Juncker, počas kampane v európskych voľbách ste boli súčasťou platformy, ktorá bojovala proti tomu, aby sa nadnárodné spoločnosti mohli vyhýbať daňovým povinnostiam, avšak v Luxembursku ste vyhýbanie sa plateniu daní umožnili. Občania sú skeptickí, pretože od nich chcete, aby sa chovali podľa toho, čo hovoríte, a nie podľa toho, čo robíte. Máte len dve možnosti: buď podáte demisiu alebo odstúpite po dobu trvania vyšetrovania," dodal.

-          Bruno Gollnisch (NI, FR) obvinil Jean-Claude Junckera zo zneužívania kauzy na rozšírenie vlastných právomocí. Podľa neho nie je harmonizácia daní nutná, je však potrebné prinútiť nadnárodné spoločnosti platiť dane v krajinách, v ktorých dosiahnu zisk. Vyslovil tiež obavy v súvislosti s tým, že za vyšetrovanie, ktoré sa týka aj Luxemburska, budú zodpovední predstavitelia Komisie vedenej práve jej predsedom Junckerom.

Nuž, obviňovať členov Európskej komisie, ktorí si po svojom zvolení ešte nestihli ani prezliecť košele, z akýchkoľvek nie kóšer úmyslov, je určite neférové. Okrem toho, že zo svojich doterajších poslaneckých postov zrejme nemali ani tušenia o Junckerovych prešľapoch.

A čo na to samotný Juncker? Ten počas rozpravy zdôraznil, že rozhodnutia Luxemburska ohľadom daní neboli nezákonné, priznal však, že "...v Luxembursku, podobne ako v iných členských štátoch EÚ, dochádzalo pravdepodobne do istej miery k vyhýbaniu sa plateniu daní." Podľa predsedu Európskej komisie k týmto situáciám dochádza "všade v Európe, pretože v Európe máme nedostatočnú daňovú harmonizáciu." Uviedol tiež, že komisár  Moscovici bude iniciovať návrhy na automatickú výmenu informácií týkajúcich sa rozhodnutí jednotlivých členských štátov v daňových otázkach. To bolo pred viac ako dvomi týždňami, pondelkový večer bol v parlamente opäť dynamický. Pre informáciu uvádzame, že na odvolanie EK bola potrebná 2/3 väčšina hlasujúcich poslancov, ktorých však musí hlasovať viac ako polovica poslaneckého pléna. V reálnom čísle je to minimálne 376.

Oveľa príjemnejším bol nasledujúci deň, utorok 25. novembra, kedy sídlo Európskeho parlamentu v Štrasburgu navštívil  pápež František a v predpoludňajšom čase vystúpil so svojim prejavom. „Európsky“ portál EbS (Europe by Satelite) odvysielal naživo celý program jeho návštevy od príletu na letisko, cez vystúpenie v parlamente až po odlet do Ríma. „Pope Francis“ prišiel do Štrasburgu na základe pozvania   pre hlavu katolíckej cirkvi ešte z roku 2013 (predseda EP Martin Schulz počas svojej októbrovej návštevy Vatikánu). Za zmienku stojí skutočnosť, že zatiaľ ostatná návšteva pápeža sa odohrala v Európskom parlamente ešte v minulom tisícročí – Ján Pavol II., 11. októbra 1988.

Hneď po odchode Pápeža Františka a obedňajšej prestávke sa poslanci ponorili do rýdzo pracovnej atmosféry a nebola to tiež prechádzka ružovým sadom. Po vcelku neúspešných rokovaniach parlamentu s členskými štátmi únie sa parlament venoval úpravám a finálnej verzii rozpočtu únie na rok 2015.

A keď sme už u Európskej komisie, spomeňme ešte jednu dôležitú skutočnosť, ktorá v slovenských médiách akosi nemala zelenú: Podpredseda EK pre Energetickú úniu Maroš Šefčovič sa v piatok 14. novembra stretol v Kyjeve s tamojším prezidentom Porošenkom a premiérom Jaceniukom,  aby spoločne prediskutovali aktuálne otázky ukrajinskej energetiky vrátane modernizácie plynovodu. Jeho úlohou bol aj monitoring aktuálneho vývoja po uzavretí októbrovej rusko-ukrajinskej zmluvy o dodávkach a úhradách plynu. Šefčovič rokoval aj s ukrajinským ministrom pre uhlie a zástupcami tamojších energetických spoločností.  Verme, že vďaka jeho brilantným vyjednávačským schopnostiam sa ďalšej plynovej krízy tak skoro nedožijeme...

Z informácií Zastúpenia EK na Slovensku a ec.europa.eu pripravil

M. Országh