Kto len trochu pozná ekonomickú situáciu obyvateľov Veľkej Británie ťažko pochopí, že ročne tam umiera takmer 9000 ľudí od zimy. Jednoducho, nemajú dosť financií na to, aby vo svojich príbytkoch kúrili toľko, koľko by potrebovali na prežitie. V takej krajine, ktorá má jeden z najlepších sociálnych systémov na svete a ktorý tak často využívajú aj niektorí naši občania, dočasne žijúci za La Manchom. Darmo, aj tak je teda dosť takých, ktorí v zime jednoducho mrznú. Vo svojich bytoch ale nie niekde na ulici alebo pod vplyvom alkoholu.

Ide o energetickú chudobu. Je to nový termín v ekonomickom slovníku a za ním sa skrývajú tí, ktorí jednoducho vo svojich domovoch v zime mrznú - nemôžu si dovoliť ich kvalitné vykurovanie. Podobné problémy majú dokonca aj Taliani. Riešia ich špeciálnymi sociálnymi dávkami. Tie sú adresné a ročne predstavujú v priemere 150 eur na jedného človeka.

Energetickú chudobu však pociťujú aj mnohí obyvatelia našej krajiny. Vo väčšine prípadov ide o dôchodcov, ľudí s nízkymi príjmami a dlhodobo nezamestnanými. Často musia riešiť dilemu, ako prežiť zimné mesiace v teple domova. Jednoducho musia obmedziť rôzne výdavky.

Po rapídnom zvýšení cien plynu vládou M. Dzurindu si mnohé naše rodiny museli požičiavať, a nielen z bánk, ale aj od rôznych finančných skupín. A tak sa zbytočne zadlžovali. Našťastie, takáto situácia je minulosťou.

Súčasná vláda sa rozhodla dotovať teplo a postupne rôznymi opatreniami odstraňovať energetickú chudobu. Nie je to však lacná záležitosť, bude stáť niekoľko miliónov eur. Kompetentní prijímajú rozhodnutia, aby sa situácia zlepšila. Už aj tým, že adresné dávky sa nebudú vyplácať v hotovosti, ale má to byť formou kreditu, či špeciálnymi tarifami a určité náklady majú znášať aj dodávatelia tepla.

Ľavicová vláda u nás sa nemôže ľahostajne pozerať na to, že mnohí občania sa za zimu, strávenú v prijateľných domácich podmienkach, zadlžia na dlhší čas. Okrem adresných, nie hotovostných dávok, vláda chce väčšiu pozornosť venovať i sprievodným javom, napr. poradenstvu na ekonomickejšie využívanie elektriny a plynu. Odborníci už teraz odporúčajú zapínať práčky po 22. hodine, keď je elektrická energia lacnejšia. Okrem toho medzi trvalé opatrenia má patriť aj zatepľovanie obytných domov a štát v tomto smere musí byť ešte ústretovejší a cieľavedomejší.

Na Slovensku, na rozdiel od Veľkej Británie, neexistuje štatistika o tom, koľko ľudí prišlo o život len preto, lebo si nemohli dovoliť vykurovať svoje príbytky. Možno takí sú, možno nie. Keď však sú niekde v Anglicku, Walese, Škótsku a Severnom Írsku, tak môžu byť aj u nás. Energetická chudoba je i v pôvodných krajinách EÚ a to už samo o sebe hovorí, že ide o vážny problém. Už to, že sa o ňom začalo hovoriť aj na Slovensku svedčí o tom, že zainteresovaní a zodpovední chcú veľa vecí vyriešiť už v predstihu. Záležitosť sa však bude týkať niekoľkých ministerstiev naraz. Veľa preto bude záležať od ich ochoty spolupracovať a hľadať východiská. Našťastie, môžu využiť doterajšie skúsenosti a poznatky z niektorých členských krajín EÚ. Naše „pravidlá hry“ teda majú šancu byť efektívnejšie a spravodlivejšie.