V malej ale nádhernej krajine pod Vysokými Tatrami v tejto nesmierne zložitej a nežičlivej etape pretrváva čas nepokoja, zloby a nenávisti nielen medzi nevydarenými politikmi ale až príliš často aj medzi slušnými občanmi. Hlavnými nositeľmi tohto žalostného stavu sú nedovzdelaní bezohľadní politici, ktorí dominujú predovšetkým vo vládnej garnitúre ale aj parlamentnej pôde. Ťažko pochopiť, že terajšia vláda bez dôvery prijíma rôzne dôležité rozhodnutia, ktoré doslova nivočia život a existenciu slovenského národa a zároveň rozširujú biedu, zlobu a nenávisť medzi Slovákmi.

Pretrvávajúca názorová roztrieštenosť nielen v radoch vládnej koalície, ktorá nemá dôveru, ale aj opozície, prináša rôzne protirečenia v zásadných politických, ekonomických a celospoločenských otázkach. To všetko je dôsledkom povrchnej neprofesionálnej práce väčšiny politikov a vysokých štátnych úradníkov. Túžba po moci a najmä bohatstve ignoruje v týchto pre mnohých občanov ťažkých časoch všetky hranice únosnosti. Zdá sa, že na Slovensku sa definitívne presadil kult peňazí, kult klaňania sa zlatému teľaťu. Rýchlo a za každú cenu zbohatnúť je pre mnohých doslova úlohou dňa.

Je zarmucujúce, že konajú tak v časoch najväčšej krízy a vojny na Ukrajine. V tomto negatívnom smere sú veľmi zlým príkladom aj niektorí terajší aj bývalí politici. Často majú problémy preukázať pôvod svojho obrovského bohatstva. Väčšinu dnešným mocných a bohatých charakterizuje egoizmus, bezohľadnosť a najmä nízky stupeň tolerancie i sociálneho cítenia. Nevidia, alebo nechcú vidieť, že mnoho Slovákov žije zo dňa na deň bez jasnejšej perspektívy. Mladí, talentovaní a vzdelaní ľudia doslova utekajú do zahraničia. Niet sa čo čudovať. Práve tam neraz hľadajú lepšie životné podmienky, viac istoty i nádeje. Prestali si uvedomovať, čo je domov, štát, a, najmä, čo znamená v živote každého človeka slovo „národ“. Aj preto na Slovensku nastúpila razantná etapa etnického sebavedomia, ktoré sa neustále zvyšuje. Časť ľudí pôsobiacich na významných postoch v štáte aj vo verejnej správe je proti sebe, ignoruje iný názor a presadzuje pre spoločnosť nepotrebné a neužitočné veci.

Štátni úradníci neslúžia občanom na požadovanej úrovni. Práve naopak – často a celkom zbytočne im svojou byrokraciou strpčujú život. Mnohí sa starajú len o seba, o svojich blízkych. Podporujú rôzne aktivity synov, kmotrov, bratov, zaťkov, švagrov a neraz aj lotrov. Žiaľ, moc majú aj rôzni amatéri a, navyše, v mnohých úradoch sa vďaka straníckej príslušnosti dosť pevne usadili aj pre neschopnosť a lenivosť nedovzdelaní jednotlivci. práve ich vinou sa vo vzťahu k občanom vytratila úcta, elementárna slušnosť a dobroprajnosť. Niektorí terajší politici a štátni úradníci v obciach a mestách sa tvária, že všetko vedia, všetko dokážu, všetko videli, počuli a čítali a zároveň, že všetko je im dovolené. Žiaľ, očakávania, že táto biedna situácia sa po komunálnych voľbách aspoň čiastočne zmení, sú sklamaní. Mnohí úradníci bojujú o svoje miesta, hľadajú, ale nenachádzajú dôvody svojej užitočnosti.

Tých nepotrebných je v jednotlivých úradoch ešte stále až príliš veľa. A tých odvážnych je pomerne málo.