Stále panujúce protiepidemiologické opatrenia štátu spôsobili, že tohto roku sa v metropole Šariša stretli v jeden deň dve významné udalosti, pripomínajúce, že odvážni a charakterovo i fyzicky silní chlapi žijú medzi nami ešte stále. Nepoddávajúc sa ani chorobám, ani veku. Navyše, 3. júla sme si pripomenuli 100 rokov a jeden mesiac od chvíle, keď slovenský vynálezca padáka Štefan Banič uskutočnil prvý skok so svojim padákom pred zástupcami patentového úradu letectva USA zo strechy 15 poschodovej budovy vo Washingtone...    

Dnes sa zdá, že východoslovenský Prešov bol akosi odjakživa základňou slovenského parašutizmu v jeho vojenskej i športovej podobe. Na základe historických dokumentov z obdobia polovice 20. storočia však možno za deň vzniku prešovského športového parašutizmu považovať 15. september 1949, na ktorý bola zvolaná ustanovujúca schôdza zbrusu nového parašutistického odboru Slovenského národného aeroklubu v Prešove. Iba pre zaujímavosť, presne o mesiac, 15. októbra, už absolvoval na prešovskom letisku svoj prvý zoskok nestor a organizátor s nezvyčajnou dávkou energie, neskorší majster sveta, Rytier parašutizmu a zaslúžilý majster športu Ladislav Platko.

Prešovský športový parašutizmus a jeho úspechy sú však späté s československým výsadkový vojskom, ktorého základný kameň kládli aj niekoľkí chlapi ako remeň z Prešova a okolia. V rokoch 1952 až 1960 bola v tomto meste a v blízkom Sabinove dislokovaná 22. výsadková brigáda československých armádnych síl. Táto skutočnosť sa očividne podpísala pod zvýšený záujem Východniarov o základnú službu vo výsadkovom vojsku i o športový parašutizmus. Základná idea vojenských výsadkárov, že výsadkárom je poriadny chlap až do smrti sa pretavila aj do skutočnosti, že v „predkovidovom“  roku 2019 uplynulo štvrťstoročie od  založenia Oblastného klubu vojenských výsadkárov v Prešove (založený 5. novembra 1994), ktorý má od roku 2016 prímenie klub zaslúžilého majstra športu Ladislava Platka a patrí stále medzi najaktívnejšie kluby výsadkových veteránov na Slovensku.  

Ako sme už spomenuli, deň oficiálneho  stého výročia oficiálneho zrodu Baničovho padáka bolo v Prešove počas soboty 3. júla pripomínané dvakrát. Od rána výročnou schôdzou  členov klubu výsadkových veteránov v prešovskom posádkovom dome, o niečo neskôr na letisku Slovenského národného Aeroklubu, kde prebiehal medzinárodný Memoriál Ladislava Platka v zoskoku padákom na presnosť pristátia. Vzhľadom k tomu, že dnes nikto nevie, ako dlho potrvá súčasná kovidová pohoda umožňujúca spoločenské i športové a kultúrne akcie, pripomeňme si oba parašutistické projekty aspoň v krátkosti.

Členovia klubu vojenských výsadkárov sa stretli v dvojtretinovom stave svojho aktuálneho počtu. Vzhľadom k veku veteránov a zdravotnej situácii obyvateľstva to možno považovať za veľký úspech. Ba poniektorí z členov prišli aj napriek tomu, že do klubovej miestnosti na prvom poschodí sa museli štverať s palicou či barlou v každej ruke. Rozbité kĺby sú totiž odmenou prírody za stovky či tisíce zoskokov pod kupolou padáka. Ako na každej výročnej schôdzi, aj tu sa bilancovalo aspoň to málo, čo sa v kovidových prestávkach vlani a začiatkom tohto roka urobiť dalo, potom sa plánovalo a nakoniec odmeňovalo. Prezídium klubov vojenských výsadkárov SR totiž odmenilo jedenástku bývalých výsadkárov za ich dlhoročnú aktívnu prácu v klube medailami, plaketami a pamätnými listami. Najpríjemnejším  bodom programu rokovania   bolo prijímanie troch nových záujemcov o členstvo v klube. A najdôležitejším, to  boli voľby nového vedenia klubu na nasledujúce štvorročné obdobie. Na základe ich výsledkov a žiadosti o uvoľnenie z funkcie samotného mimoriadne pracovitého a úspešného predsedu Michala Milasa (predsedom klubu bol od r. 2004) sa novým šéfom výsadkárskeho  klubu stal jeho zástupca František Mansfeld. Mimochodom, ani v tomto prípade jablko nepadlo ďaleko od stromu, pretože jeho otec sa už dávno stal legendou  československého výsadkového vojska.  Dnes už bývalý i súčasný predseda boli hybnou silou činnosti klubu, čo dáva členstvu istotu aj do budúcnosti.

Prešovčania by sa aj tohto roku radi zúčastnili veteránskych akcií, plánovaných na Slovensku aj v Českej republike.  Medzi bývalými kolegami v zbrani totiž stále panujú čulé kontakty a úprimné priateľské vzťahy. Napríklad, na 16. októbra je plánovaný snem zástupcov slovenských klubov vojenských výsadkárov, či sa však stane aj realitou, o tom na poslednú chvíľu rozhodne aktuálna epidemiologická situácia...

Pozrime sa krátko aj na dianie na letisku prešovského Aeroklubu M. R. Štefánika počas soboty 3. júla.  Každoročný memoriál zakladateľa prešovského športového parašutizmu je nielen športovou a spomienkovou akciou, ale najmä príležitosťou pre aktívnych parašutistov súťažne si zaskákať a stretnúť sa s dlhoročnými i novými  priateľmi pod padákmi alebo od lietadlových knipov.  Ako súťažné zápolenie jednotlivcov a dvojčlenných družstiev medzi nebom a zemou pri stále hroziacom počasí a občasnom nárazovom vetre nakoniec dopadlo?  

V súťaži jednotlivcov si palmu víťazstva odniesol Jakuba zo stredoslovenskej Očovej pred Košičanom Adamčíkom a ďalším Očovanom Jankovičom. Očovci vďaka svojim výkonom vcelku suverénne zvíťazili aj v súťaži dvojčlenných družstiev pred dvojicou Košice II (Adamčík/Černaj) a družstvom Košice I ((Kociková/Jačko).  Škoda, že pre neprehľadné a nezrozumiteľné protipandemické opatrenia nemohla na štart tohtoročného memoriálu pricestovať tradičná výprava parašutistov z poľského Rzeszowa. Nuž, na budúci rok to už azda bude lepšie...