Na televíznych obrazovkách vidíme predovšetkým demonštrácie ľudí proti ich ožobračovaniu zo strany EÚ, dlhé rady pred bankomatmi, či strety tamojšej polície s mladými ľavičiarmi, ktorí hádžu na ochrancov zákona molotovové kokteily. Nuž, /nielen/ našinec musí mať pri pohľade na takéto zábery veľmi pesimistické myšlienky. Kladie si otázky: „Čo bude s nešťastnými Grékmi? Kto im pomôže, keď nie naša dobrá eurozóna?“

Cudzinci, ale aj mnohí Gréci situáciu nehodnotia až tak zle. Podľa nich predsa limitovaný výber „iba“ 60 eur denne predsa každému musí stačiť na solídne prežitie. Veď keď si Grék vyberá peniaze iba počas pracovných dní, teda päťkrát týždenne, mesačne si takto môže vybrať až 1200 eur. Toľko peňazí nevidia niektorí našinci ani po troch mesiacoch svedomitej práce. „Grécka mentalita je úplne iná, než slovenská“, tvrdia tí, ktorí už roky žijú z rôznych dôvodov v tejto krajine, ktorú možno považovať za kolísku európskej kultúry. Ide predovšetkým o profesionálnych športovcov, Slovenky, ktoré sa vydali za Grékov, či tých, ktorí v Grécku zakotvili na dlhší čas kvôli práci. Kríza – nekríza, Gréci zo svojho životného štýlu nič nevypustili. Aspoň prevažná väčšina. Pri novinách a debatách popíjajú svoju rannú a predpoludňajšiu kávu, dodržujú siestu, večery do neskorých nočných hodín trávia vysedávaním v reštauráciách a prechádzkami po nábrežiach, alebo v uličkách starých  historických miest. Nie, rozhodne nemožno o nich tvrdiť, že sú lenivý. Veď všetky tie historické paláce, hotely i penzióny, prístavy a prieplavy vybudovali ich predkovia, alebo oni vlastnými rukami. Akurát to, že sa tak zadlžili, málokoho z nich  trápi. Veď nejako predsa bude – myslia si a snažia sa nemyslieť na nič zlé, teda ani na štátne dlhy. Tie sú pritom neobyčajne  vysoké a mnohí ekonómovia sú presvedčení, že sa ich Grékom nikdy nepodarí splatiť. Nebudeme si lámať hlavu nad tými miliardami eur, ale stačí spomenúť, že je to vyše sedem súčasných rozpočtov Českej republiky!  Iným národom by toto prirovnanie vyrazilo dych, ale Grékom určite nie. „Veď sme prežili tisícročia, slávnych dobyvateľov z Benátok, nemeckých nacistov, talianskych fašistov, Angličanov, koncom 40-tych rokov minulého storočia občiansku vojnu, tak neprežijeme nejakú hospodársku krízu a s ňou spojené dlhy?“ Asi takto rozmýšľa priemerný Grék o tom, čo bude ďalej. Teda, napríklad, o päť rokov. Veď treba žiť a užívať si dnes i zajtra.

Mladí Gréci však nemajú najružovejšiu perspektívu. Tvoria najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných v EÚ, bez práce je ich takmer štvrtina. Je to veľmi veľa. Štrajkami, rozbíjaním aut či výkladov obchodov sa však ich situácia nezlepší. Žiaľ, niektorí z nich si naivne myslia, že prechod z eura na domácu menu drachmu môže zachrániť hospodárstvo krajiny.

V každom prípade Grécko zostáva zaujímavou turistickou destináciou, nielen pre Nemcov a Angličanov, ale i Slovákov. V strediskách cestovného ruchu všetko funguje tak, ako fungovalo pred niekoľkými rokmi. Gréci si totiž veľmi dobre uvedomujú čo pre nich znamená príjem z turistiky. Keď si ešte uvedomia, že korupcia, byrokracia a nesplácanie úverov z cudziny nie je tá perspektívna cesta do budúcnosti, Grécko sa môže stať aj naším solídnym a spoľahlivým partnerom...