Tri desaťročia uplynú tento rok od zániku Sovietskeho zväzu. Na Slovensku výročie invázie piatich armád, vyše pol milióna vojakov a ich zbraní do vtedajšieho Československa 21. augusta 1968 pripomína, že dakedy jestvovala Varšavská zmluva a jej tanky.

Tí, ktorí to zažili, majú dnes ešte jeden veľmi výrazný dôvod spomínať onú udalosť, tie dni – nikdy predtým, ale ani nikdy potom už nezavládla taká masová solidarita a súdržnosť miliónov ľudí. Ešte nikdy predtým, ale ani potom nebola taká masová podpora politickej špičke. Bolo to aj preto, že masy pobúrila agresivita invázie a násilné zavlečenie vrcholných ústavných činiteľov najprv na Ukrajinu a potom do Moskvy. 

VTEDY A DNES

Starí i mladí môžu porovnať pomery vtedy a dnes. Môžu sa obzrieť na všetky mínusy a plusy uplynulých troch desaťročí. Môžu porovnávať, čo bolo vtedy a čo je dnes. Je to spoločne zdieľaná kolektívna historická pamäť Slovákov. 

Tento rok má spomienka mimoriadne rozmery – je súčasťou mnohých udalostí v rámci storočnice Alexandra Dubčeka, udalostí, ktoré si za svoje zobrala Matica slovenská a jej členovia. Medzi pozoruhodné iniciatívy patrí vyhlásenie celoslovenskej literárnej súťaže pre základné, stredné a vysoké školy. Vyhlasovateľ je Trenčiansky samosprávny kraj a jeho dušou starostka obce Uhrovec, rodiska Alexandra Dubčeka, Ing. Zuzana Máčeková. Je to podnetné, ako konštatuje starostka, Dubček je nielen významná osobnosť našich moderných dejín, ale je to dodnes uznávaná osobnosť vo svete. 

NAJZNÁMEJŠÍ SLOVÁK 

A o tomto vo svete najznámejšom Slovákovi má súťaž umožniť žiakom a študentom v ľubovoľnom slohovom útvare podať vlastný pohľad na osobnosť Alexandra Dubčeka.

Texty vyjdú pri príležitosti storočnice v novembri ako osobitná publikácia. Je zaujímavé sledovať myslenie mladých generácií, ktoré Dubčeka a jeho éru nezažili, narodili sa a do školy chodili až po roku 1989, ako hľadajú odpoveď na otázku: Čo charakterizuje dobrého politika? 

Je to mládež, ktorá dnes kladie tú kľúčovú otázku. Nevracajú sa tým len do minulosti, formuje to aj ich názor na to, aký má byť politik či politika dnes. Konfrontácia medzi minulosťou a dneškom, hľadanie medzi politickým úsilím o lepšie spravovanie štátu a lepšiu morálku počas Dubčekovej éry, pripomenutie hesla: Nezhynie ten národ, ktorý sa riadi tak svojím rozumom, ako aj svojím svedomím! ukazuje, že v rámci storočnice nejde len o návrat do minulosti. Presne naopak, nastavuje sa zrkadlo súčasnosti.

PREČO PRIŠLI?

Tohtoročné výročie udalostí spojených s inváziou 21. augusta 1968 je aj podnetom na porovnanie toho, prečo vlastne prišla polmiliónová armáda, čo chcela násilne zadusiť, teda aké boli ciele reforiem spojených s Alexandrom Dubčekom. Toto podnietilo aj autorov publikácie Alexander Dubček a politika s ľudskou tvárou. Ako mi povedal jeden z jej editorov, matičiar prof. Ivan Laluha, vydali ju v rámci Dubčekovej storočnice v angličtine, je teda dnes bezbariérovo prístupná v najrozšírenejšom jazyku medzinárodnej komunikácie. 

REFORMÁTOR A VIZIONÁR 

Je to cenné aj preto, lebo sa nesústreďuje len na dramatické udalosti roka 1968 vrátane augustovej invázie, ale dáva dovedna tri okruhy. Sprístupňuje súbor názorov zahraničných osobností na Alexandra Dubčeka s jasným posolstvom, že ide o osobnosť, ktorá patrí Európe, je súčasťou úsilia o humanitu, demokraciu a sociálnu vyrovnanosť. Inými slovami o sociálny systém, ktorý neprehlbuje sociálne rozdiely medzi jednotlivými vrstvami obyvateľstva. Okruh zahraničných hodnotiteľov, osobitne nemeckých, talianskych i rakúskych, svedčí o tom, že historická úloha, ktorú v šesťdesiatych rokoch XX. storočia zohral v európskych dejinách Alexander Dubček, je nespochybniteľná. Druhou časťou tejto významnej publikácie je rozbor dubčekovských koncepcií, napríklad pokiaľ ide o sociálnu spravodlivosť alebo rozbor toho, v čom vlastne spočívalo Dubčekovo európanstvo ako koncepcia s významom pre tento kontinent. Teda Dubček ako reformátor a vizionár medzinárodného významu.

Pravda, k úvahám v súvislosti s 21. augustom sa viažu spomienky na mnohé dramatické udalosti. Trebárs v Poprade sovietsky tank nevybral zákrutu a odrazil roh miestneho hostinca v strede mesta. Dnes je na celej stene budovy vymaľovaná scéna s tankom... A je to asi najštipľavejšie pripomenutie, výsmech inváznych tankov... 

TRAGICKÝ KONIEC 

Pokiaľ ide o Dubčeka, napríklad jeho osobný priateľ, matičiar Dr. Pavol Polák v populárnej Slovenke zverejnil tézu o tom, že havária, ktorá viedla k úmrtiu Dubčeka, nebola nijakou náhodou. Rozšíril tak rady tých, ktorí hovoria aj dnes o atentáte.