Vstúpili sme nielen do nového roka, ale aj nového desaťročia a netušíme, čo nám môže priniesť. Máme pred sebou zmenu v USA, v mnohých ohľadoch stále najmocnejšieho štátu sveta, ako aj v Nemecku, najmocnejšej európskej ekonomike a rozhodujúcom štáte Európskej únie. A nevieme povedať, ako táto zmena bude vyzerať. Rozpadli sa doterajšie istoty, o ktoré sa opieral medzinárodný poriadok a obchod. Nezvyčajný bol rozpad doterajších podôb americkej volebnej kampane, po štyroch rokoch a nepredvídavosti odchádzajúceho prezidenta. Týka sa nás to politicky i mentálne. Veď politické generácie posledných tridsať rokov vyrástli na praxi transatlantických vzťahov. A to všetko vrátane nekritického atlantizmu sa ukázalo viac ako problematické...

Vo svete nielenže neubudlo ozbrojených konfliktov, či obchodných vojen, ale stali sme sa svedkami, aké zraniteľné je ľudstvo a klimaticky ohrozená planéta. Nevieme, aké geopolitické zmeny prinesú nové vlny masovej migrácie. A ako sa to dotkne priamo či nepriamo Slovenska.

Doterajšia nemecká lokomotíva nevídane masívne zadlžuje svoj rozpočet. Nemecko stojí tiež pred zásadnou zmenou. Stále ešte nenašlo nástupcu či nástupkyňu kancelárky Merkelovej. Nevieme, ako obnoví, či skôr namáhavo zreparuje vzťahy s USA a s novým prezidentom. A vôbec, podarí sa to? Vieme však – a hovoria to skúsenosti s doterajšou nemeckou politikou vládnych kresťansko-demokratických a kresťansko-sociálnych strán, že to bude úporné hľadanie nielen schopného krízového manažéra, ale zároveň aj osobnosti s dlhotrvajúcou autoritou, teda politika, ktorého schopnosti v krízových situáciách posilnia jeho autoritu a neoslabia pracovnú schopnosť, výkonnosť, prevádzkovú schopnosť, verejnosťou prijímané administrovanie pravidiel výkonu moci tak na federálnej úrovni, ako aj v jednotlivých spolkových krajinách.

Ide o to, či v nadchádzajúcich nemeckých voľbách sa posilní ich demokratický charakter, teda že voľby nevynesú k moci náhodných ľudí. Toho svedkami sme boli štyri roky v USA. S tým, že to rozdelilo USA, veď odchádzajúci prezident dostal historicky rekordné množstvo hlasov. Preto sa hovorí, odchádza len Trump, ale nie trumpizmus. Tam, za morom, už nejde o spojený, ale rozdelený štát!

Doterajšia politika, či už Únie, alebo Aliancie, opantaná protiruskými sankciami nás nechala úplne nepripravených na príchod a dlhodobé, asi do roka 2022 trvajúce následky pandémie, ako aj vzrast či už Čínskej ľudovej republiky, alebo Turecka, ktoré s vojenským rozmachom posilňuje svoju predstavu novoponímanej osmanskej ideológie.

Otázka je, či sú politické špičky, žurnalistika a verejná mienka schopné rozoznať, čo je vlastne dôležité v živote štátu, ako aj jedinca. Ide o to, či ešte máme silu spravovať päťmiliónový štát sami.