V pondelok 3. júla 2023 bol slnečný letný deň a veľká obradná sieň na prešovskom cintoríne sa zaplnila do posledného miesta. Na smútočnú rozlúčku s Máriou Labayovou, vynikajúcou hádzanárkou slovenskou aj československou reprezentantkou, hráčkou prvoligového tímu ZVL Prešov, prišli okrem mnohých priaznivcov tohto populárneho športu aj predstavitelia mesta, prešovského samosprávneho kraja, bývalé spoluhráčky aj priaznivci ženskej hádzanej.

Naplnení hlbokým žiaľom a bolesťou sme stáli nad rakvou zosnulej, obloženej množstvom vencov a kvetov. Viac, než kedykoľvek predtým  sme si uvedomovali, akú veľkú, hodnotnú, obetavú a užitočnú prácu na prospech rozvoja ženskej hádzanej nielen v Prešove, ale aj za hranicami našej vlasti vykonala.

V hlbokom zamyslení a úcte sme prišli povedať, že nám bude veľmi chýbať. Lúčili sme sa s nezvyčajne vzácnou osobnosťou slovenského športu a ženskej hádzanej zvlášť. Svoj plnohodnotný život prežila v neustálom pohybe. Bola športovkyňou s veľkou dávkou energie. Nepoznala čas oddychu a ničnerobenia. Vnútorná sila ju doslova hnala do rôznych aktivít a podnetných činností. Presadila sa aj ako mimoriadne úspešná podnikateľka. Žiaľ, jej úspešné napredovanie zastavila ľudská zloba, závisť a nenávisť. Tí, čo jej surovým spôsobom ublížili, už nemajú príležitosť ani vnútornú silu na ospravedlnenie.

S veľkou dávkou emócie sa s Máriou Labayovou rozlúčil Marcel Merčiak, výrazná osobnosť slovenskej športovej žurnalistiky, populárny moderátor a komentátor slovenskej televízie RTVS. Pripomenul najvýznamnejšie etapy športovkyne par excellence na náročnej, ale veľmi úspešnej a obetavej ceste športovým životom. Zdôraznil, že už ako 16-ročná študentka Strednej pedagogickej školy v Prešove dostala výnimku a začala hrať za druholigové družstvo Lokomotíva ZPA Prešov. Po štyroch rokoch sa už výrazne pričinila o prvý postup prešovského tímu do najvyššej hádzanárskej ligy pod vedením trénera Dušana Daniša. Potom prestúpila do hádzanárskeho oddielu Plastika Nitra a pomerne rýchlo sa stala členkou reprezentačného družstva žien vtedajšieho Československa. V roku 1978 štartovala na majstrovstvách sveta v Bratislave, na ktorých československá reprezentácia obsadila 4. miesto. Po piatich rokoch sa vrátila do Prešova. Prekonala zložité obdobie. prišli aj rôzne zranenia. Napriek tomu v rokoch 1986 a 1987 v prešovskom drese spolu so svojimi spoluhráčkami mierou vrchovatou prispela k dvom titulom majsteriek republiky. Jej vynikajúce výkony si všimol hádzanársky odborník, populárny redaktor Laco Gross a ponúkal jej možnosť hrať v zahraničí. Takmer z večera na ráno sa ocitla v Rakúsku v Klube Hypobank Südstadt Viedeň. Vstúpila do tímu vynikajúcich hráčok z rôznych krajín Európy, ktoré boli skutočné profesionálky. Často hovorila, že to boli pre ňu krásne dva roky aktívneho športového života v cudzej krajine. Svoju bohatú a úspešnú kariéru však ukončila doma.

Vynikajúca športovkyňa z našich radov odišla vo veku 70 rokov, Československo reprezentovala 99-krát a absolvovala 17 prvoligových sezón. Úspešnú kariéru ukončila v roku 1989.

Skladáme poslednú úprimnú poctu nad celoživotným dielom výnimočnej ženy, ktoré je uzatvorené. Ostáva však trvalou hodnotou a dokumentom doby, v ktorej žila a mierou vrchovatou prispievala k rozvoju ženského hádzanárskeho športu. A kdesi vo vnútri nám prichodí ukuť a zakaliť presvedčenie – neumrela. Bude žiť v srdciach svojich najbližších, bude žiť v spomienkach našich i priaznivcov športu a jej obdivovateľov. Jej meno má pevné miesto v prešovskom historickom kalendári. Spomienky ostávajú a veľký smútok s nimi.