Keď máme napísať skutočnú pravdu, tak mnohí z nás nemajú k Európskej únii nijaký vzťah. Alebo majú dokonca negatívny. Napriek tomu, že EÚ nám celé roky dáva viac peňazí, než my jej. Približne až trikrát toľko. Azda už na Slovensku nenájdeme jedinú obec, ktorá by nepocítila pomoc EÚ cez niektorý jej program. Dokonca to už považujeme za akúsi samozrejmosť, že z tzv. európskych  peňazí staviame a opravujeme cesty, budujeme čističky odpadových vôd, školy, sociálne ústavy, vedecké inštitúcie. Ďalšie peniaze z Bruselu prichádzajú našim poľnohospodárom, výskumným pracovníkom, zdravotníkom... Takto by sme mohli pokračovať ešte dlho. Zdá sa, že niekedy z EÚ pošlú slušné financie i tam, kam by vôbec nemali chodiť. Napríklad – najčerstvejší prípad: len pred nedávnom sme sa prostredníctvom médií dozvedeli, že jeden  súkromný podnikateľ z východného Slovenska dostal vo Viničkách na stavbu vinárne a možno i založenie vinice až 5,3 milióna eur z Bruselu! Skutočne až ohromujúca štedrosť. Ale... EÚ síce, ako v tomto prípade, veľkoryso rozdáva, no našťastie aj kontroluje ako sú tieto dotácie  využívané. Zatiaľ to vyzerá tak, že pán podnikateľ a zhodou okolností i poslanec Košického samosprávneho kraja má peniaze vrátiť tam, odkiaľ ich dostal. Ten to jednoznačne odmieta. Nuž, uvidíme ako to nakoniec všetko skočí...

Na tomto jednom príklade sme chceli poukázať na to, že „bruselské“ peniaze sú nie vždy využívané podľa predstáv EÚ i našich inštitúcií, napriek tomu že prichádzajú na Slovensko v solídnych čiastkach.

Slovo „eurofondy“ je jedno z najpoužívanejších a najskloňovanejších v našich médiách. Za predchádzajúcich sedem rokov to bolo v priemere 3700 eur na jedného obyvateľa SR. Možno práve preto, že k nám takto prichádzajú miliardy eur nestíhame ich ani vyčerpať, teda predovšetkým preinvestovať. Využívame ich iba na 63%. V čerpaní eurofondov máme však aj slušné výsledky. Tak napríklad, prostredníctvom projektu ERAZMUS  sa do cudziny na rôzne stáže a študijné pobyty  dostalo vyše 20 000  našich študentov. Z peňazí EÚ sa u nás zrekonštruovalo vyše 1000 škôl a vedeckých centier. Prekvapuje však to, že eurofondy u nás málo využívajú vysoké školy a vedecké inštitúcie. Teda zariadenia, ktoré si tradične a asi najviac sťažujú na nedostatok financií.

V tomto smere však ako príklad slúži prešovská  firma SPINEA, známa výrobou najprogresívnejších prevodoviek, ktoré už pred niekoľkými rokmi  zaujali aj Japoncov. SPINEA  využila eurofondy na realizáciu intenzívneho inovačného programu. Možno ani niektoré naše vedecké ústavy a ďalšie podobné inštitúcie nevedia, že v rámci členských krajín EÚ si môžu nájsť dočasné uplatnenia a odborné pobyty vo vedeckých i akademických zariadeniach podľa svojho záujmu a na druhej strane k nám môžu prísť špičkoví zahraniční vedci, nielen si vymeniť odborné skúseností, ale určitý čas u nás i pôsobiť, pričom ich doterajšie príjmy v domovských krajinách budú plne refundované z prostriedkov EÚ.

Do vzdelávacích programov EÚ sa už Slovensko zapojilo v roku 1997-98. Túto šancu už dostalo teda ešte vtedy, keď bolo len pridruženou krajinou. Išlo predovšetkým o program SOCRATES, ktorý zahŕňa šesť oblastí: európsku spoluprácu vo vyššom vzdelávaní /ERAZMUS/, výučbu na školách /COMENIUS/, výučbu európskych jazykov /LINGUA/, diaľkové vzdelávanie  /OPEN AND DISTANCE LEARNING/, vzdelávanie dospelých, výmenu teoretických informácií a praktických skúseností o funkčnosti jednotlivých vzdelávacích systémov. Podľa niektorých prieskumov až 64% zamestnávateľov by dalo prednosť tým, ktorí študovali v zahraničí a absolvovali tam aspoň jeden semester. Okrem toho ERAZMUS je akási forma boja proti nezamestnanosti mladých, pretože tretina stážistov v zahraničí po návrate domov si nájde prácu bez problémov a každý desiaty si založí vlastnú firmu.

KTO CHCE, MÁ INFORMÁCIÍ NAOZAJ DOSŤ

Nájde sa u nás dosť občanov, ktorí možno skutočne nemajú dosť informácií o práci Európskeho parlamentu, ale za to si môžu naozaj sami. Veď pravidelné informácie dostáva prostredníctvom Kancelárie Európskeho parlamentu v Bratislave pravidelne vyše 600 /!/ slovenských novinárov a to formou zasielaných tlačových správ. Okrem toho táto  kancelária pravidelne spoluorganizuje stretnutia s regionálnymi organizáciami Slovenského syndikátu novinárov v jednotlivých krajoch. Je síce pravda, že na tieto informačné stretnutia na východe republiky sa veľmi nechce chodiť niektorým našim europoslancom  /výnimkou je najmä Monika Smolková/, ale riaditeľ Informačnej kancelárie EP na Slovensku Robert Hajšel s tlačovou tajomníčkou Ivanou Stavrovskou Janíkovou nechýbajú ani na jednom takomto podujatí s dostatočným množstvom materiálov.

Európsky parlament už prijal nejednú právnu úpravu, ktorá má pomôcť obyvateľom členských krajín EÚ. Napríklad o povinnosti leteckých prepravcov v súvislosti s meškaním lietadiel voči cestujúcim, najnovšie ide o jasne stanovený strop poplatkov za spracovanie platieb kartami u maloobchodníkov. Žiaľ, i keď Európsky parlament už schválil transparentné pravidlá pre limity za domáce i zahraničné nákupy, čo prinesie zníženie výdavkov pre obchodníkov aj pre samotných držiteľov kariet, ale všetky fixné pravidlá budú známe až po uplynutí päťročného prechodného obdobia.

Podobne je to i so zrušením roamingových  poplatkov v rámci celej EÚ. Napriek tomu, že túto normu prijali poslanci EÚ ešte v minulom roku, vstúpi do platnosti až v roku 2018. Občania členských krajín EÚ, ktorí pracujú v zahraničí, dovolenkujú v niektorej z členských krajín, alebo sú v nej obchodne, si teda na zrušenie všetkých roamingových platieb  budú ešte musieť počkať. Mrzí to aj našu europoslankyňu M.Smolkovú /SMER-SD/, pretože sa oboznámila s výsledkami prieskumu, ktoré si objednala Európska komisia. Z nich vyplýva, že až 94% obyvateľov EÚ, ktorí cestujú mimo domovskej krajiny obmedzí využívanie  niektorých zo služieb svojich mobilných operátorov iba preto, lebo musí zároveň platiť za roaming. Odkedy však EÚ zaviedla v roku 2008 cenové stropy na roaming, došlo k podstatnému zníženiu maloobchodnej ceny za volania a SMS-ky.

Obyvatelia SR sa v podstate málo líšia od priemeru obyvateľov ďalších členských krajín EÚ, čo potvrdzujú aj najčerstvejšie výsledky výskumov v „dvadsaťosmičke“. Tak napríklad na otázku: Čítali ste v poslednej dobe v tlači, videli na internete alebo v televízii, alebo ste počuli  niečo v rozhlase o EÚ? – kladne odpovedalo až 69% respondentov v SR, pričom priemer v EÚ predstavuje 58%. Zaujímavé sú aj odpovede na otázku o kvalite informovanosti o činnosti Európskeho parlamentu. U nás si 40% opýtaných myslí, že sú dobre informovaní, ale až 58% respondentov, že zle. V celej EÚ  si iba 31% myslí, že dostáva dobré informácie, ale až 67% sú presvedčení, že sú celkovo zle informovaní /ostatní nevedeli odpovedať/.

Jedna z najproblematickejších otázok sa týkala vzťahu k Európskemu parlamentu. Tak pre 36% občanov SR  Európsky parlament vyvoláva pozitívnu predstavu, pre 44% neutrálnu, pre plnú pätinu občanov však negatívnu, alebo dokonca veľmi negatívnu predstavu. Aký je však priemer v EÚ? Iba 30% sa na Európsky parlament pozerá pozitívne, 43% neutrálne, ale až u 24% opýtaných vyvoláva EP skôr negatívnu, alebo veľmi negatívnu predstavu. Len pre zaujímavosť – najlepší vzťah k Európskemu parlamentu majú Rumuni : u presne polovici z nich pozitívny, u 38% neutrálny a iba 8% zmýšľa o ňom negatívne...