Pri hodnotení aktivít orgánov únie v priebehu tohtoročného februára je potrebné na prvom mieste zdôrazniť, že pre našu republiku bolo toto obdobie  pozitívne. V rámci Európskou komisiou schváleného Programu rozvoja vidieka do roku 2020 pre SR pridelila komisia Slovensku 2,1 mld €, ktoré majú prispieť k podpore znevýhodnených oblastí, výrobe ekologických a tradičných výrobkov a k obnove lesov, čo iste privítajú najmä v Tatranskom národnom parku. Ďalších vyše 3 mld € bude Slovensko postupne dostávať na priame platby farmárom. Cieľom tohto opatrenia je posilniť slovenské poľnohospodárstvo, pritiahnuť do neho mladých ľudí, podporiť výrobu kvalitných lokálnych potravín a oživiť potravinársky spracovateľský sektor.

Ďalej, Európska komisia schválila v Programe slovensko-poľskej cezhraničnej spolupráce INTERREG 154 miliónov €. Za Slovensko budú do tohto programu zapojené Prešovský, Žilinský a Košický kraj. Programové ciele sú orientované do oblasti dopravy (malo by sa spoločne zrekonštruovať 160 km ciest spájajúcich obe krajiny), zamestnanosti a odbornej prípravy (cca 550 spoločných iniciatív), ďalších 25 iniciatív má byť realizovaných v oblasti  kultúrneho a prírodného dedičstva. K tomu by malo pribudnúť 32 nových alebo zmodernizovaných cezhraničných elektronických produktov a služieb, pribudnúť by malo aj 200 hektárov ekosystémov na spoločnej hranici.

A ešte raz Slovensko v Bruseli – Podpredseda Európskej komisie Maroš Šefčovič bude v stredu 25. februára popoludní diskutovať na poldňovom zasadnutí parlamentu s poslancami o strategickom rámci pre energetickú úniu. Neistý vývoj rusko-ukrajinského konfliktu núti všetky orgány únie pracovať rýchlejšie, pružnejšie a konkrétnejšie. Najmä, keď ide o energiu...

Čo nové priniesol február pre Európu?  Európsky parlament schválil na začiatku druhej februárovej dekády zriadenie osobitného výboru, ktorý preverí "daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku," ktoré prijali členské štáty, a vypracuje odporúčania do budúcnosti.  Výbor, ktorý bol zatiaľ ustanovený na šesť mesiacov, bude pozostávať zo 45 poslancov. Osobitný výbor síce preskúma režimy zdaňovania od 1. januára 1991, zaoberať sa však bude aj spôsobom, akým Európska komisia nazerá na štátnu pomoc v členských štátoch, a mierou transparentnosti členských štátov ohľadom vlastných daňových rozhodnutí. Výbor by mal tiež zhodnotiť negatívny dopad agresívneho daňového plánovania na verejné financie a vypracovať odporúčania do budúcnosti. Aj v tomto prípade sa dá povedať „Konečne!“, pretože zriadeniu výboru predchádzala séria vyšetrovaní iniciovaných Európskou komisiou, ktoré sa zamerali na dohody na zvýhodnenom daňovom režime pre nadnárodné spoločnosti v Luxembursku, Írsku, Belgicku a Holandsku.

Parlamentné výbory pre občianske slobody, zahraničné veci a ľudské práva budú vo svetle nových odhalení Senátu USA o využívaní mučenia Ústrednou spravodajskou službou (CIA) pokračovať vo vyšetrovaní údajnej prepravy a nezákonného zadržiavania väzňov CIA v členských štátoch EÚ. Vyplýva zo z uznesenia, ktoré v stredu schválil Európsky parlament. Poslanci zároveň opätovne vyzvali členské štáty, ktorých sa obvinenia týkajú, aby vykonali vlastné vnútroštátne vyšetrovanie a potrestali vinníkov. Správa Senátu USA, ktorá bola odtajnená v decembri 2014, odhaľuje "nové skutočnosti, ktoré posilňujú obvinenia, že niekoľko členských štátov EÚ, ich orgány a úradníci a zamestnanci ich bezpečnostných a spravodajských služieb boli zapojení do programu CIA na tajné zadržiavanie a mimoriadne vydávanie, niekedy prostredníctvom korupčných praktík založených na vysokých peňažných sumách, ktoré poskytla CIA výmenou za ich spoluprácu," uvádza sa v uznesení. Atmosféra beztrestnosti v súvislosti s programom CIA "umožnila, aby sa pokračovalo v porušovaní základných práv, ako ďalej ukázali programy hromadného sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA a tajné služby rôznych členských štátov EÚ,"  uvádza sa v uznesení. Poslanci v tejto súvislosti zdôraznili, že v prípade porušovania medzinárodného práva a ľudských práv "nemôže existovať beztrestnosť."

Parlament sa zaoberal aj bezpečnostnou situáciou v únii, čo bolo reakciou na súčasné udalosti v niektorých európskych krajinách a vo svete.  Vo schválenom uznesení podporil deradikalizačné programy, posilnenie kontrol na vonkajších hraniciach Schengenu a lepšiu výmenu informácii medzi členskými štátmi ako hlavné nástroje na ochranu EÚ pred teroristickými útokmi, ktoré však zároveň nesmú obmedziť práva jej občanov. Poslanci vyzvali členské štáty na urýchlenie prác na balíku o ochrane osobných údajov tak, aby rokovania o jeho finálnej podobe mohli prebehnúť súbežne s rozhovormi o európskom systéme PNR (Passenger Name Records) v leteckej doprave. Európska komisia by  podľa poslancov mala do diskusie o nevyhnutnosti a proporcionalite systému osobného záznamu o cestujúcom (PNR) prizvať nezávislých odborníkov. Parlament zároveň vyzval členské štáty, aby zabránili pohybu osôb podozrivých z teroristickej činnosti posilnením kontrol na vonkajších hraniciach. Poslanci všakodmietli všetky návrhy na pozastavenie platnosti Schengenského systému. Namiesto toho vyzvali členské štáty, aby sprísnili existujúce pravidlá a lepšie využívali Schengenský informačný systém (SIS) a Systém vopred poskytovaných informácií o cestujúcich (APIS). Konštatovali tiež, že už v súčasnosti je možné vykonávať niektoré cielené kontroly osôb prechádzajúcich vonkajšie hranice.

Z podkladov EP Press Service a Zastúpenia EK v SR pripravil M. Országh