V predvolebnom čase si mnohí občania viac ako kedykoľvek predtým uvedomujú, že pomery na Slovensku sa pre väčšinu občanov vinou bývalej vlády výrazne zhoršili. Značnou mierou k tomu prispievajú problémy s nevymožiteľnosťou práva, zamestnanosťou, starostlivosťou o zdravie a sociálne zabezpečenie. V tomto predvolebnom čase sa jednoznačne potvrdilo, že reformy slovenskej spoločnosti a ekonomiky nepriniesli proklamované očakávania. Kľúčovou podmienkou ich úspešnosti malo byť predovšetkým prijímanie systémových opatrení, ich hierarchické usporiadanie a časová nadväznosť. Jednoducho treba vedieť, aké chceme mať Slovensko o 5 či o 10 rokov.

Tieto fakty v procese vládnutia bývalé vládne zoskupenie pod vedením Matoviča a Hegera sa nedostali do centra pozornosti kompetentných ľudí. Osobitnou kapitolou, ktorá mierou vrchovatou ovplyvnila procesy rôznych reforiem, tvorba a prijímanie zákonov a neustála novelizácia. Nič z toho programu sa nepodarilo naplniť. Akýkoľvek zákon či jeho zmena by mali byť predovšetkým prejavom úsilia zlepšiť situáciu. Žiaľ, na Slovensku sa to nepodarilo. Zákon je taký, akí sú ľudia, ktorí ho formulujú. V prípade bývalej vlády neboli kreatívni a reprodukovali, čo im našepkávali politické grémiá laikov a výsledkom je, že naše zákony a neraz zlé rozhodnutia spoločnosti neprospeli, práve naopak.

Národ potrebuje zákony, ktoré stoja nad záujmami politických strán a rôznych lobistických skupín. Bývalej vláde sa to nepodarilo. Prijaté rozhodnutia nepriniesli propagované a očakávaní výsledky pre zlepšenie života a práce väčšiny občanov. Rukolapným dôkazom sú aj niektoré z dielní ministerstva zdravotníctva, školstva, poľnohospodárstva, ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny.

A tak sa na program dňa celkom zákonite dostáva konštatovanie o devalvácii hodnôt. Hodnôt, ktoré musíme kvalitnými zákonmi chrániť. Ich dokonalý vznik v našom štáte treba všemožným spôsobom lepšie a dôslednejšie podporovať a razantne odmietať špekulácie, ktoré sú navyše ťažko kontrolovateľné. Štát sa predsa má prezentovať hodnotami a nie špekuláciami politikov.

V tejto súvislosti sa do centra pozornosti dostáva otázka práve v tomto predvolebnom boji, ktorá znie: sú všetci naši politici najvyšší predstavitelia štátu a kandidáti na poslanecké mandáty tí najschopnejší  Slováci, ktorí vedia tvoriť a schvaľovať kvalitné zákony, chrániť spoločné hodnoty a čo dokážu problémy riešiť a nie iba každé štyri či tri roky sľubovať a rozprávať, čo by sme chceli? Odpoveď znie – nie.