Sieť je posplietaná a popretkávaná v štruktúrach moci tak nahusto, že sa zatrasie pri pohľade na ktoréhokoľvek člena vlády či parlamentu. Najmä terajšej štvorkoalície, kričiacej „Chyťte zlodeja!“ Na smetisku zlyhania štátnej moci sa preto kopí hromada ďalších problémov a otázok.

Dosiaľ jediného dvojnásobného prezidenta Slovenskej republiky Ivana Gašparoviča dodnes kritizujú mainstreamové skorumpované médiá a nimi podporovaní politici za to, že odmietol vymenovať Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora. Napriek tomu, že Národná rada SR hlave štátu predložila tohto kandidáta po hlasovaní 17. júna 2011 na striebornom podnose. Vtedajší prezident Gašparovič však na váhach práva, pravdy a spravodlivosti meral oveľa uvážlivejšie. Na jednej strane tiaž argumentu „napriek tomu“, na druhej miske váh všetky informácie, morálny profil a konkrétne zlyhania navrhovaného kandidáta. Nehovoriac o tom, že tá tácka bola strieborná len zdanlivo. V skutočnosti priniesli z parlamentu do Grasalkovičovho paláca meno Čentéš v nezalepenej obálke na papierovej jednorazovej tácke na grilovanie so striebornou povrchovou úpravou. A pod obálkou s vodoznakom finančnej skupiny Penta nechutné fľaky zaschnutej horčice a kečupu po raňajkách podnikateľa Mariana Kočnera so šéfom parlamentu Richardom Sulíkom i zopár drobných mincí, ktoré si už nestihli kúpení poslanci strčiť do vrecka... Aby toho nebolo málo, naspodku tácky ostala nalepená snímka odfoteného hlasovacieho lístka z „tajnej“ voľby kandidáta na generálneho prokurátora.

Atentát na spravodlivosť

Ak by podobne, na základe dôveryhodných informácií, čestne a so štátnickou rozvahou konala aj prezidentka Zuzana Čaputová, neuviazla by demokracia v našej vlasti na jar 2021 v pasci. Ono sa to niekedy stáva, že neskúsený poľovník sa chytí do vlastnej pasce. Koordinácia zámerov prezidentkiných poradcov s lídrami štvorlístka vládnej koalície sa ukázala ako zbabraný atentát na spravodlivosť. Navolili si do funkcií svojich „slušných“ ľudí – takých, čo potrebovali na ovládnutie Ústavného aj Najvyššieho súdu, Súdnej rady, Generálnej aj Špeciálnej prokuratúry. A aby nikto ani len necekol..., pozatvárali, čo sa dalo. Nasledovalo niekoľko záhadných samovrážd, izolácií v blázincoch a masová strata dôvery občana v štát, v demokraciu a v ozajstnú spravodlivosť. Niektorí si teraz kladú otázku, o čom svedčí to, že NAKA zatkla pre obvinenie z korupcie už aj najtajnejšieho z utajovaných – šéfa SIS – Vladimíra Pčolinského. Pritom sám Vladimír Pčolinský, pohybujúci sa v prostredí bezpečnostných zložiek štátu a v blízkosti politikov dlhé roky, sa ešte nedávno v médiách vyjadril takto: „Áno, Slovensko bolo takým mafiánsko-oligarchistickým štátom, ale máme nádej, že sa to zmení.“ Veľké divadlo len naoko? Predohra a príprava pred zatknutím toho, na ktorého sa celé „Slušné Slovensko“ trasie už 10 rokov? Alebo je to predčasne uniknutá ukážka mocenského boja o najvyššie tróny, konšpirácia dolníkov proti horníkovi, kráľovnej a proti červenému esu?

Konflikt záujmov

Vidieť Pčolinského v putách neprekvapilo tých, čo žijú na Záhorí, ani nás chalupárov, čo do borovicových lesov chodíme na huby alebo za nevšednými zážitkami. My sme ten čarovný uzatvorený areál pre horných sto na Rudave za „Levárkami“ videli a nedávno o ňom (na rozdiel od Moniky Tódovej či denníka Sme) písal mesačník Extra plus... Tí ďalší zatiaľ spokojne sedia vo svojich poslaneckých laviciach. Zatiaľ. Bystrému pozorovateľovi politickej scény isto neuniklo stretnutie (či konzultácia?) exprezidenta Andreja Kisku so Zuzanou Čaputovou v sídle hlavy štátu na MDŽ. Isto nie preto, aby jej 8. marca 2021 doniesol ďalšiu kyticu a preventívne pripomenul možnosť a význam amnestie... Verejnosť informovali o údajnej zhode, že „niektoré spoločné výzvy, najmä vyvodzovanie politickej zodpovednosti, sa ani zmenou vlády zatiaľ nenaplnili“. Ten kujon, padlý anjel z Popradu s doráňanými krídlami sa veru nezdá... Riaditeľa tajnej služby, podriadeného priamo len prezidentovi a ministerskému predsedovi vládneho kabinetu, zatkli už o štyri dni nato. Aby sme potvrdili jakobínsky osud, je ešte priskoro. Slovensko sa pre Európsku úniu i svet dostáva na zoznam nevypočítateľných partnerov, muži v tieni sa chytajú za hlavu. A špeciálny prokurátor Daniel Lipšic sa nechal vylúčiť pre konflikt záujmov. Pčolinského totiž obvinil z vyšetrovanej korupcie bývalý námestník SIS Boris Beňa, ktorého obhajcom bol najpyšnejší advokát v slovenských luhoch a hájoch, ktorého prezidentka Čaputová bývajúca v Pezinku posadila do kresla najšpeciálnejšieho zo všetkých špeciálnych prokurátorov na svete v budove Špeciálnej prokuratúry SR sídliacej zhodou náhod v podkarpatskom vinohradníckom Pezinku. Na zdravie, občania Slovenska! Načo nám je „špeciálne“ špeciálny prokurátor Daniel Lipšic, ktorý sa bude pre konflikt záujmov a podozrenie zo zaujatosti musieť dať vylučovať aj v mnohých ďalších kauzách?!

Lebo medveď

Sieť je posplietaná a popretkávaná v štruktúrach moci tak nahusto, že sa zatrasie pri pohľade na ktoréhokoľvek člena vlády či parlamentu. Najmä terajšej štvorkoalície, kričiacej „Chyťte zlodeja!“ Na smetisku zlyhania štátnej moci sa preto kopí hromada ďalších problémov a otázok. Na tej premiestnenej pezinskej aj tých nezodpovedaných – básnických... Prečo teda Zuzana Čaputová neodmietla vymenovať Maroša Žilinku za generálneho a Daniela Lipšica za špeciálneho prokurátora? Najmä, keď už na návrh Kollárovej strany Sme rodina posadila do šéfovského kresla tajných s nimi spriahnutého Vladimíra Pčolinského... Lebo Fico, lebo medveď! Lebo stále nedorástla na štátnika. Stačilo, ak by sa aj ona lepšie bola prizrela na papierovú tácku s menom Daniela Lipšica. Stačilo pouvažovať nad súvislosťami z minulosti, pozrieť sa priamo a nezaujato do očí čierneho kocúra s podmienkou. Neverím, že by nájomníčka Grasalkovičovho paláca, podriaďujúca všetko iba móde, nelistovala v mladosti s obľubou v dámskych časopisoch. Bola by sa z nich dozvedela, že okrem nosenia smoly znamenalo v stredoveku stretnutie s čiernou mačkou stretnúť sa so samotným satanom. Čosi sa nám počas zúriacej vládnej krízy a vrcholiacej pandémie s množstvom umierajúcich občanov po testovaní aj po očkovaní trepoce v pasci. Ulapená demokracia, dámy a páni! Mágia má veľkú moc, no príroda je najmocnejšia čarodejka. Všeobecne sa vie, že líška chytená do pasce si pre oslobodenie dokáže odhrýzť vlastnú nohu. Spolu so zbieraním podpisov k referendu za predčasné parlamentné voľby navrhujem, priatelia, pridať aj tipovanie. Prezidentka Čaputová je viac líška, alebo (podľa znamenia) rak, netušiaci nič o pevnosti očiek loveckej či rybárovej siete?