Pravdaže, každý doslova hltal prvé a nasledujúce informácie o teroristickom útoku na Paríž. Potom sa však rozbehol akýsi kankán v médiách a na televíznych kanáloch, ako keby tento kankán mal skryť niečo, čo je vlastne pod pokrievkou tohto terorizmu, ktorému predchádzala tiež čudesná migrácia. A zdalo sa, ako keby všetci prestali myslieť tou časťou tela, ktorá je na myslenie určená. Keď sa však nad tým zamyslíme naozaj tou časťou tela, ktorá je na to určená, popri tom následnom kankáne informácií, často protichodných a navzájom si odporujúcich, prídeme na všeličo.

Treba predovšetkým vedieť, že terorizmus je biznis A každý terorista má svojho pána, ktorý je objednávateľom sledujúc pri tom konkrétne ciele. A tieto ciele nemajú nič spoločné s tým, v mene čoho samotní teroristi hovoria o svojej činnosti. No a pre objednávateľa je každý terorista iba kus, ktorý nemá iné označenie. A každý teroristický akt je pre objednávateľa dôvod pre zmenu v tom ktorom regióne, kde sa teroristický čin vykonal, alebo ešte lepšie pre zmenu geopolitického usporiadania.

A tak si každý rozumne uvažujúci človek musel postaviť hneď niekoľko otázok. K čomu vlastne došlo? Prečo v Paríži? Prečo v piatok trinásteho? Pre koho je to výhodné a aké ciele sú za tým?

Treba si hneď všimnúť rozdiel medzi teroristickými činmi, ako sú dvojičky v New Yorku, či Nord-Ost Moskve. V prípade Paríža nešlo o jednu akciu, ale sériu akcií, číže to už nie je iba symbol na vyvolanie strachu, ale vyhlásenie vojny. A tu už nejde len o samotných aktérov, ktorí sa sami likvidovali, ale je to už demonštrácia sily kohosi proti komusi, inak vo vojenskej terminológii povedané aktívna fáza vedenia vojny, ktorá nemá konca.

A prečo práve Francúzsko? To tiež nie je náhoda, ale asi súčasť strategického plánu. Taliansko je zvláštna krajina, tak trošku izolovaná od Európy kde ešte k tomu figuruje aj mafia. Anglicko je izolované od Európy kanálom La Manche, nie je súčasťou Schengenu a má v EÚ zvláštne postavenie. A vplyv teroristického činu Londýne by sa tak bolestivo Európy nedotkol. Potom tu máme Nemecko, ktoré jediné je schopné sa postaviť proti vzniku chaosu a okrem tohotam existujú americké základne. Takže výber Francúzska nebol náhodný, je tu dostatočné množstvo starých aj nových emigrantov. A zrejme sa rátalo aj so slabosťou francúzskeho prezidenta pre ktorého priletel na štadión vrtuľník, odviezol ho do chráneného bunkera, kde sa začal hrať na hrdinu. Akčný prezident by už niekde zo štadióna riadil odvetnú operáciu. Tým by naozaj získal, ale tým čo previedol sa skôr degradoval v očiach národa a tak sa nemožno čudovať, že chaos vo Francúzsku pokračuje. Napríklad do kaviarne prišli dva zamaskovaní teroristi a chceli kaviareň vystrieľať. Kým stačili stlačiť spúšť ,traja Kolumbijci, ktorí tu boli, ich v okamžiku z krátkych strelných zbraní poslali k Allahovi. Polícia zatkla troch Kolumbijcov, ktorí sa ukázali ako medzinárodne hľadaní príslušníci drogového kartelu z Kolumbie. A čo teraz s nimi ? Veď zachránili desiatky ľudí od smrti! Darmo, také je Francúzsko, na radosť migrantov i teroristov. Je tu však aj druhá strana mince, Sýria bola v minulosti francúzskou kolóniou a Francúzsko ju bralo ako sféru svojich záujmov. A možno si mnohí všimli, že USA sú zásadne proti pozemnej operácii, čiže nasadeniu armády, no pred voľbami nie je dobré nosiť truhly do New Yorku a potom, prečo by mali likvidovať to čo stvorili a čo sa im vymklo z rúk. Teraz letí Hollande do USA, potom do Moskvy, v snahe vytvoriť medzinárodnú koalíciu, USA budú zberať smotanu a bojovať bude niekto iný. Ale chcú nechať aj kus Sýrie a preto Obama vyzval Moskvu, aby sa sústredila v bombardovaní na Islamský štát a nie umiernenú koalíciu/ vyzbrojenú z USA/.

A symbolika trinásteho má pre kresťanov svoj význam, z čoho je jasné, že objednávateľ nemá nijaký vzťah k radikálnym moslimom. Arabskí pologramotní mudžahedinovia nemajú ani šajnu o Bartolomejskej nocia symbolike trinásteho, to je totiž to isté ako keby ste od slovenského dedinčana chceli podrobnosti o „Tisíc a jednej noci“. A tak celá akcia bola smerovaná na kresťanov a ten, kto ju objednal vedel veľmi dobre čo robí.

Nedá sa v tejto súvislosti nespomenúť si na haváriu ruského lietadla na Sinaji. Západné oznamovacie prostriedky hneď kričali o teroristickom čine, o jeho objednávateľoch a príčinách, hoci ešte čierne skrinky ležali v spadnutom lietadle. Réžia pracovala výborne. Putin bol ticho a ako keby náhodou z Ruska ušla „vynesená“ informácia o jadrovom torpéde, a Západ začal hysterizovať. A tak bolo treba vymyslieť niečo nové, čo bolo možno zálohe a čo vy ešte viac vydesilo a to bola Paríž. Takéto teroristické činy majú svoje ciele, napríklad mimo pozornosti ostalo aj to, že súbežne s útokmi v Paríži začal ešte v tú noc horieť tábor emigrantov v Calais. Treba si dať otázku Cui prodes alebo Ciu bono? Cieľom teda bolo nie či celá Európa proti niekoľkým teroristom, ale proti všetkým migrantom. A konkrétne vo Francúzsku, čo je to 150 tisíc policajtov proti niekoľkým miliónom starých či nových emigrantov, ktorí tu žijú ale nepracujú a ani chuť pracovať nemajú. Stačí navštíviť Marseille, aby ste sa o tom presvedčili na vlastné oči. A tak sa chaos a násilie prenesie z Francúzska na celú Európu, čo sa deje, začnú sa zatvárať hranice, čo Francúzsko urobilo, pridružia sa ďalší. A to je koniec Schengenu a aj prvá lastovička zvestujúca neslávny koniec Európskej únie. Objednávateľ veľmi dobre vie, čo robí. V posledných mesiacoch sa hlavná os EÚ Paríž- Berlín začala zamýšľať viac ako bolo treba nad pripravovanou k podpisu Transatlantickou obchodnou a investičnou dohodou medzi EÚ a USA/ ročná hodnota 500 miliárd dolárov/ a tak Parížu ako aj Berlínu sa niektoré ustanovenia dohody nepozdávali. No a Putin zaberá Sýriu, treba mu to zatrhnúť. Tieto útok na Paríž sú iba súčasťou dlhodobej stratégie pred novým geopolitickým usporiadaním sveta a budú pokračovať podľa potreby ďalej. Rozohraná je veľká hra – Sýria, migranti, Ukrajina, teroristi. V dlhodobej stratégii už miesto Hollande nemá, ten skončí na Sýrii tak ako o dva roky povieme Merkelovej – Auf Wiedersehen, neboli až takí povoľní, ako mali byť. Na oslavách desiateho výročia jej vládnutia to skôr vyzeralo ako avízo konca, či už normálneho volebného obdobia alebo predčasných volieb. No a mi „maličkí-neveličkí“ v strednej Európe budeme čakať, čo nám a kto nám niečo nadiktuje zvonka, emisárov na to doma máme. Treba iných, absolútne lojálnych, treba otrokov, tak aby si strýko Sam na Floride bafkal z cigary a čakal kedy Európa popláva okolo Floridy na vlnách Golfského prúdu.