Krásne Chorvátsko, krištáľové more, slnko, milí ľudia, každý ho vidí cez ružové okuliare. Tento štát však zápasí toho času s veľkými ťažkosťami. Nielen utečenecká problematika ale predovšetkým vnútropolitická a hospodárska situácia zanechávajú hlboké vrásky na čelách politikov pred blížiacimi sa voľbami. Dva roky po vstupe do EÚ je tento balkánsky štát v hlbokej hospodárskej kríze. Zahraniční podnikatelia a investori sú nad týmto vývojom sklamaní.

Pred vyše rokom iniciovala preto najväčšia konzervatívna opozičná strana HDZ vytvorenie zmiešanej nemecko-chorvátskej expertnej hospodárskej skupiny na vypracovanie hospodárskeho programu pod vedením najznámejšieho nemeckého ekonóma Hans-Wernera Sinna, bývalého prezidenta predstížného Ifo-Inštitútu v Mníchove. V katalógu alebo programe sa navrhujú tvrdé opatrenia ako zníženie daní, zoštíhlenie štátneho aparátu, zvýšenie dôchodkového veku a iné. Cez tieto opatrenia dúfa HDZ zlepšiť hospodársku situáciu a docieliť pozitívny výsledok v nastávajúcich parlamentných voľbách. Či to budú voliči akceptovať ukážu voľby.

Už asi šesť rokov je tento najmladší člen EÚ v hospodárskej recesii. Investície a priemyselná produkcia   sú už roky na ústupe. Veľká časť domácností je vysoko zadlžená v EUR a švajčiarskych frankoch, čo je veľkým problémom odkedy sa franky oproti domácej mene zhodnotili. Nezamestnanosť je asi 20 percentná. Podľa hodnotenia pozorovateľov nie je žiadna krajina v regióne na tom horšie a hovorí sa     už  o novom Grécku. Podľa prieskumu nemeckej Zahraničnej obchodnej komory vyše 84 percent podnikateľov hodnotí situáciu v Chorvátsku ako zlú. Je na chvoste 16-tich štátov strednej a východnej Európy v ktorých  sa prieskum uskutočnil. Dôvodom tejto mizérie sú údajne zanedbanie a kompletné neplnenie Bruselom neustále pripomínaných a vyžadovaných reforiem.

Málokto v Chorvátsku pracuje do veku 60 rokov. Pritom zákon hovorí o 65-tich rokoch. S cieľom skrášliť štatistiku nezamestnanosti posiela vláda občanov radšej predčasne do dôchodku, bez citeľných zrážok. Mzdy nie sú dostatočne orientované na produktivitu práce. Mzdy, dane a mzdové náklady sú dvakrát vyššie ako v iných štátoch regiónu. Preto západní investori investujú radšej v Bulharsku alebo Srbsku. Štátna správa je štruktúrovaná do malých jednotiek, útvarov. Štátny dlh sa vyšplhal na 90 percent HDP. To sú len niektoré negatívne  ukazovatele, ktoré EÚ odporúča čo najskôr korigovať a požaduje aj údajne najtvrdšie reformy aké kedy Brusel proti niektorému členovi formuloval.

Po vojne v deväťdesiatych rokoch sa v podstate rozpadla priemyselná základňa krajiny. Nového sa vybudovalo veľmi málo. Chorvátsko však potrebuje bezpodmienečne investície a nejaký rozvojový plán. Len turistický ruch ako sa ukazuje nestačí vyplniť finančné deficity  priemyselnej výroby.

Kto tu však chce investovať je konfrontovaný s takmer neprekonateľnými byrokratickými prekážkami. Úradníci ho často posielajú z jedného úradu do druhého až dovtedy kým sa znovu vráti k tomu prvému.  Často vyžadujú nové a nové povolenia a doklady až sa vynervovaný investor nakoniec svojho zámeru vzdá. Parádny príklad, keď sa investorovi, podnikateľovi podarilo až po pätnástich  rokoch získať a aj to len čiastočnú koncesiu na podnikanie v oblasti  osobnej  prepravy turistov medzi niektorými ostrovmi.

Ak nie je ochota niečo v pozitívne zmeniť, potom nepomôžu ani tie najlepšie programy a návrhy. Nové voľby sú tu, šanca tiež.

Tibor Bajchy, Mníchov