„Leto a prázdniny, to je poriadna zábava!“ – tvrdí LIDL v reklame – lákajúc rodičov na kupovanie farebného letného oblečenia  pre detičky, samozrejme aj s množstvom užitočnej výbavy a doplnkov na kúpaliská i pláže.

Ceny reklamy v lete klesajú a podnikateľov neustále na každom kroku atakujú lákavé i zradné ponuky:  „Oslovte svojich zákazníkov!“, „Vyskúšajte silu reklamy!“, „Získajte ešte viac klientov!“, „Reklama na mieru!“ , „Zviditeľnite sa ešte dnes!“ A mnohí to aj cieľavedomo robia. Viete že najviac sa investuje do reklamy bánk a bankových produktov, vrátane stavebných sporiteľní? Na druhom mieste sú mobilní operátori nasledovaní kategóriou voľnopredajných liekov. Z odborných zdrojov sa dozvedáme, že najväčší  je nárast výdavkov do reklamy v televíziách (o približne 24%), TV brejky praskajú vo švíkoch.

A televízie nás  potom kŕmia reklamnou viac ako pravdivými informáciami. Dokonca viac ako farmári, tržnice a obchodné reťazce zdravými potravinami. Všetky komerčné televízie dokonca nehanebne reklamami  „zaprasia“ éter a bezohľadne šliapu po tvorivej invencii dramaturga, autora diela, scenáristu i režiséra. Akáže dejová línia, akýže tempo rytmus?  Zadávatelia reklamy podľa monitoringu KANTAR MEDIA preinvestovali v televíziách v roku 2017 viac ako miliardu šesťstodeväť milión eur. PENIAZE, PEŇEŽI, PENÍZE ... Podľa klasika sú potrebné na rozpútanie vojny. No najskôr ich je potrebné zarobiť. Nikto a nikdy nepoprel, že tvorcom reklamy ani klientom  reklamných agentúr šušťavé farebné obrázky nesmrdia. Opýtajte sa ale divákov, otrávených predeľovaním filmov nekonečnými  kupliarskymi blokmi  vnucovaním „najlepších“ výrobkov, „najkvalitnejších“ služieb, všakovakého tovaru...

17 celoštátnych televízií odvysielalo v roku 2017 vyše 1,5 milióna komerčných a sponzorských odkazov v celkovej dĺžke 9704 hodín. Množstvo odvysielaných reklamných a sponzorských spotov tvorí 404 dní nepretržitého vysielania jednej stanice. To je až dych vyrážajúce množstvo reklamných spotov presahujúce celý kalendárny rok! Skúste zavrieť oči a vybaviť si v mysli aspoň päť nezabudnuteľných. Veru, je to ťažká úloha, pokiaľ nepatríte k tzv. reklamožrútom...   

Niekedy sa však na drobných pol minútových príbehoch odrážajúcich pozoruhodnú tvorivosť aj pobavíme. Také si možno vybaviť. Celkom isto nad vtipne a nápadito nakrútenými scénkami baču s jeho popleteným honelníkom na slovenskom salaši (ten o cúvajúcej embéčke s pípajúcim žltým kuriatkom je geniálny!). Mne osobne sa páčil a zabodoval aj zelený vodník v reklame na rýchle pôžičky s hláškou: „no nekekej...“

Možno bránice divákov pošteklil tiež aktuálny reklamný mini seriál siete KAUFLAND s grilovacím umením kuchárskeho kata Zdeňka Pohlreicha s jeho nechápavým učňom. Alebo reklamný  nábor stávkovej kancelárie  o smutných slovenských futbalových reprezentantoch,  ktorí sediac doma na posteli ešte stále môžu na MS vo futbale zvíťaziť. Etika-neetika, nás v reklame sa to predsa netýka... Humor nechýba ani tvorcom kampane konkurenčnej stávkovej kancelárie s mimoriadne akčným a vedecky pedantným futbalovým trénerom Lacom Borbélym. 

No sú aj reklamy, ktoré nielen prekvapia, sklamú, rozladia, no môžu  konzumenta až rozčúliť. Nie, nemyslím priamo spoty o liekoch proti vaginálnej mykóze...  No čo si ale  myslieť o reklame, ktorá nás v geografickom priestore bývalého Československa presviedča o tom, že „SINGHA je tradičné pivo“... Možno v Indii , určite v Thajsku. No v Plzni, v Českých Budějoviciach alebo v Hurbanove sa musia skalní pivní trampi chytať za bruchá. A možno i za hlavy, čudujúc sa  prečo niečo tak nezmyselné vysielajú televízie vo Švejkovej a Corgoňovej krajine? Obdobne zrejme reagujú všetci muži, ak náhodou zachytia propagáciu farieb na vlasy. Vraj „pre najkrajšie české i slovenské ženy“... Kým naši západní susedia nominovali jednu z najpôvabnejších tvárí potomkov praotca Čecha (herečku Terezu Kostkovú), najkrajšie Slovenky nereprezentuje speváčka Kristína alebo čerstvá mamička Nela Pocisková, televízna moderátorka Mariána Ďurianová, ba ani objav folklórnej šou Zem spieva (Dominika Zeleníková z hudobnej skupiny S hudbou vesmírnou)... Žiaľ. No čo už? Proti agentúrnemu gustu žiaden dišputát! Len som si po rokoch spomenul na stále platné pravidlo, že reklama nesmie byť klamlivá. Zvlášť ak by išlo o plastickú chirurgiu... V tomto prípade to fakt nebol spot o skrášľovaní. Adela zmenila nielen meno, zrejme i názor na účinkovanie v lacných,  no výnosných aktivitách. Veď koniec koncov prečo neobsadiť v éteri a vo virtuálnom elektronickom priestore aj ten doteraz posledný voľný segment?    

Úplnou novinkou a povšimnutiahodným počinom je ale aktivita Slovenskej asociácie poisťovní s tvrdou protivládnou až nenávistnou reklamou bojujúcou proti návrhu na zvýšenie poistnej dane. Je to po prvý raz, keď sa politický boj preniesol z parlamentu, z diskusnej odbornej roviny či z politického spravodajstva priamo a nezakryte do reklamy. Pritom od parlamentných či prezidentských volieb nás delia dlhé mesiace. Nákladnú a emotívnu kampaň platenú každým z nás, ktorý má uzavretú akúkoľvek poistku, spustili po tom, čo návrh na 8-percentnú daň z neživotného poistenia posunul parlament do druhého čítania. Kampaň prebieha na internetovej stránke www.rukyprec.sk, samostatnom Youtube kanáli a vo viacerých televíziách. Na tom by nebolo nič výnimočné, ak by medzi tými niekoľkými vysielateľmi nebola aj RTVS (!). Akoby týmto obchodným protivládnym postojom chcela kompenzovať neochotu vlády riešiť a vyriešiť financovanie verejnoprávnych médií. Pravdou je, že peniaze nesmrdia, no takýmto vpustením politických aktivistov a „kupcov do chrámu“, prekročila bývalá Slovenská televízia hranice kultúrnosti, vkusu, lojality i nestrannosti. V tomto prípade som veľmi zvedavý na reakciu a ohodnotenie tejto platenej politickej reklamy na zasadnutí Rady pre vysielanie a retransmisiu, Rady RTVS i od Rady pre reklamu (čo je orgán etickej samoregulácie reklamy).  

Mám pocit, že všetko to, čo sa tu okolo nás od parlamentných volieb 2016, zvlášť ale od februára 2018 deje, je testovaním na živých pacientoch. Bývalý premiér Robert Fico to nazval obludnosťou v priamom prenose a rozhorčene i s trpkosťou to zhrnul slovami: „Na hrobe mladých ľudí tancovali politici, tretí sektor aj herci“. Opozícia sa opäť nedostala „k lizu“...projektované i sľubované zámery sa nepodarilo presadiť, nervozita sponzorských zadávateľov  rastie. Konečný zámer a cieľ sa síce pomaly vynára ako ľadovec pred Titanicom, ale nik ho zatiaľ nechce verejne deklarovať. Som si vedomý, že aktivisti zo slovenských GONCO mimovládok a hejteri z mafiánskych médií ma môžu označiť za konšpirátora. Veď oni to tak radi a presvedčivo robia, len aby odvrátili pozornosť od fabrikovania ich vlastných hoaxov, fake news a protivládnych konšpirácií. O tom, že sa im to darí niet pochýb. Lebo existuje aj antireklama. Jej najnovším dôkazom je rozhodnutie rakúskeho obchodného reťazca určovať Slovákom, čo môžu a čo nemôžu čítať. Znie to síce neuveriteľne, no BILLA stiahla z predaja magazín „Zem a vek“. Nehoráznosť!?  Ani by som nepovedal. Skôr hlúposť a neznalosť slovenskej mentality. Veď  takto práve vyrobili novodobý samizdat, po ktorom sa začnú zháňať aj tí, čo doteraz ani len netušili, že nejaký taký (údajne konšpiračný)  magazín existuje. Konkurenčné siete Tesco a Kaufland  najskôr vyhlásili, že sú proti cenzúre, takže „Zem a vek“ budú predávať naďalej. Ale ktohovie? A čo ak potom stiahnu z predaja Extra plus, Literárny týždenník, Pravdu či Fifíka?

V lete sa mení obloha,  z ničoho nič sa nad kúpaliskami, plážami či nad horskými hrebeňmi zjavia chmáry a západný vietor priveje nielen blahodarný dážď, často i hromy, blesky aj ničivý ľadovec... Veľa naznačil predseda Národnej rady Slovenskej republiky Andrej Danko pred vypuknutím letnej uhorkovej sezóny. „Vyhlásime obchodným reťazcom vojnu!“ Zdá sa, že miera trpezlivosti ak sa obchodné reťazce „nenaučia správať“ voči domácim výrobcom, pôdohospodárom, potravinárom, no aj voči nám zákazníkom a spotrebiteľom v hostiteľskej krajine už vyprchala... 

Tak ako vždy po prívalových dažďoch vykukne spoza mrakov slniečko, možno sa na našich obrazovkách zjaví ďalšia prekvapivá reklamná kampaň. Veď už legendárny český herec, dramatik a spisovateľ Jan Werich  nám odkázal, že : „Čas má plné vrecko prekvapení.“