Rozhovor so slovenským humoristom Milanom Kupeckým pre srbský satiricko-humoristický časopis Šipak

Milan Kupecký je dlhoročným, skúseným i známym slovenským publicistom, nielen na poli súčasného humoristického burinou zarastajúceho poľa. Dlhé roky pracoval postupne v niekoľkých periodikách a krátko aj v Novom Roháči, kde bol aj šéfredaktorom. Je autorom piatich humoristických kníh, ktoré vydal teraz na sklonku života za prispenia Literárneho fondu a viacerých popredných slovenských karikaturistov a podnikateľov. Teraz pracuje na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za socializmu. V súčasnosti ako dôchodca spravuje satiricko-humoristický internetový portál Humorikon, s ktorým začal náš Šipak spolupracovať. Pri tejto príležitosti sme s ním urobili rozhovor...

Šipak: Na úvod by ste nám mohli v krátkosti charakterizovať váš slovenský Humorikon.

Milan Kupecký: Webovú stránku s názvom HUMORIKON.SK prevádzkuje Občianske združenie Chýrnik – noviny tolerantnosti. Rozhodli sme sa zriadiť ju, pretože slovenský humor, ako aj satira, predovšetkým ten profesionálny a kultivovaný, u nás absentuje. Karikaturisti a píšuci autori nemajú kde publikovať svoju tvorbu, pretože priestor pre tento žáner sa iba občas, alebo výnimočne naskytne na stránkach niektorých printových médií, ktorým ide spravidla iba o komerčný efekt, bez vyplatenia honoráru, prípadne o spestrenie silvestrovských stránok, čo mnohí erudovaní autori, najmä karikaturisti, odmietajú.

Majitelia mediálnych spoločností nenachádzajú pre takýto žáner a informácie o humore (podujatia, súťaže, ocenenia) miesto. Objavujú sa iba ak vtipy, ktoré majú anonymných autorov, a často sa opakujú. Na Slovensku zaostávame v tomto smere za zahraničím. Cieľom Humorikonu je stať sa slobodnými internetovými novinami, ktoré pomôžu povýšiť tento žáner a zachovať ho a byť príkladom a príležitosťou zároveň, najmä pre mladých autorov – a podnietiť ich k aktivite. Pretože starí autori, tzv. „roháčovci“, pomaly vymierajú a mnohí mladí ľudia už ani nevedia, čo je to esej, humoreska, fejtón, epigram či aforizmus.

Ak sa aj konajú viaceré humoristické podujatia, ako sú Kremnické gagy, Fraštacký tŕň, Novomestský osteň, Bumerang a ďalšie, tak oveľa vyššia angažovanosť je zo strany zahraničných ako domácich autorov. A to sa týka aj médií. So zriadením tejto webstránky a jej sfunkčnením sme začali nedávno a už máme takmer päťdesiattisícovú  návštevnosť nášho portálu.. Žiaľ, podporu zo strany Ministerstva kultúry SR sme nedostali. V Humorikone ponúkame spoluprácu na poli humoru a satiry všetkým, aj začínajúcim autorom tohto žánru, či už sú to píšuci autori, alebo karikaturisti, či iní ľudia so zmyslom pre humor a recesiu.

Šipak: Mohli by ste nám priblížiť svoje pôsobenie a literárnu tvorbu?

M. Kupecký: Dlhé roky som pracoval v rôznych redakciách. Ako kmeňový redaktor som okrem reportáží, rozhovorov, spravodajstva a rôznych iných žánrov vážnej a serióznej publicistiky písal aj fejtóny či humoresky, no predovšetkým sa venujem krátkym literárnym žánrom (útvarom) – aforizmom. Svoje príspevky prezentujem už vyše šesťdesiat rokov v rôznych printových i elektronických médiách. Kedysi som popri redakčnej práci prispieval najmä do rozhlasových víkendových i silvestrovských relácií, akými boli vtedy na celom Slovensku známe: banskobystrický Sobotník, košický Maratón, Variácie a Nedeľná Zákruta. Sporadicky sa moje príspevky, najmä aforizmy, objavovali v niekdajšom socialistickom satiricko-humoristickom časopise Roháč. Som autorom piatich humoristických kníh. Z ocenení si najviac cením vyznamenanie Humoris (pozor, nie Honoris) causa, A keďže som sa z rodných Šurian presťahoval do Nových Zámkov, kde žijú aj občania maďarskej národnosti, vydával som  dvojjazyčné regionálne noviny Chýrnik-Hírnok.

Humorikon robíme z entuziazmu a technické veci a zásahy si zatiaľ uhrádzame sami z dôchodku. Autori pracujú bez nároku na honorár. Teraz pracujem na ďalšej knižke s názvom Ako sme „válčili“ za socializmu, v ktorej opisujem vtipnou formou svoje dlhoročné redaktorské pôsobenie a skúsenosti, ako i niekoľko vlastných príbehov, ktoré som zažil  počas, možno povedať, celoživotnej redakčnej práce.

Šipak: Porovnajte klímu na písanie aforizmov a satiry na Slovensku – pred vstupom a po vstupe do EÚ.

M. Kupecký: Nevidím zlepšenie, ba naopak, po vstupe do EÚ a zavedení euromeny je to u nás oveľa horšie ako predtým. Najmä politici sa satiry boja ako čert svätenej vody, lebo „tam hore“ sa robia najväčšie „špinavosti“. Navyše starí autori vymierajú a mladí ich nemôžu nahradiť, lebo nemajú kde publikovať, porovnávať a učiť sa... Práve na to sme vytvorili Humorikon a ponúkame príležitosť. No v dnešných zekonomizovaných časoch sa tejto ľahkej múze málokto venuje amatérsky, tobôž profesionálne, tak aby sa tým mohol živiť.

Šipak: Akú máte medzinárodnú spoluprácu?

M. Kupecký: Táto otázka ma zaskočila a pripadá mi ako žart. Ako občianske združenie nie sme dotovaní zo Západu, zo štátov, ktoré tu majú podnikateľské, privatizačné, vojenské a iné záujmy. Nie sme finančne podporovaní... Taká prvá spolupráca sa rysuje s vaším Šipakom... ale uverejňujeme tiež príspevky poľských, maďarských, no najmä českých autorov, pretože sa dobre poznáme, veď sme dlhé roky žili v spoločnom štáte.

Šipak: Aké sú vaše ďalšie plány?

M. Kupecký: Chcem, aby vymierajúci slovenský humor vstal z popola a cestou Humorikonu mu chcem pomôcť zviditeľniť sa, pokým mi bude zdravie slúžiť a pokým neskončí moja pozemská životná púť.

Šipak: Ďakujeme za rozhovor!

Zhovárala sa: Ana Časarová