Vážime si tradície, duchovné, kultúrne aj športové hodnoty, o ktorých sa veľmi často hovorí aj píše pri rôznych významných udalostiach a príležitostiach. Najmä takých, ktoré dokážu ľudí zjednocovať, zbližovať a utvárať v prostredí atmosféru vzájomnej žičlivosti a úcty i dobromyseľnosti.

Doslova taká bola 27. apríla 2022 v aule Domu športu v Bratislave. Mierou vrchovatou k nej prispel pán prezident Slovenskej republiky v rokoch 2004 – 2014 J. E. doc. JUDr. Ivan Gašparovič, CSc., ktorého predseda únie Jozef Kuchár privítal okrem iného aj nasledujúcimi slovami:

„Vážený pán prezident, vysoko si vážime váš trvalý vzťah k športu, ktorý potvrdzujete aj dnes prítomnosťou na slávnostnom stretnutí. Jeho účastníkmi sú okrem iných aj PhDr. Zdenko Kríž, čestný člen Slovenského olympijského a športového výboru, prof. JUDr. Jaroslav Chovanec, CSc., predseda poroty pre udeľovanie Ceny Gabriela Zelenaya, nositeľa Ceny Gabriela Zelenaya Ing. Jozef Golonku a autorov knihy Gabriel Zelenay – Reportérsky mág, Ľubomíra Součeka a Dušana Baduru. Vítam aj ďalších vzácnych hostí. Vážení prítomní, v minulých rokoch z našich radov navždy odišlo mnoho vzácnych ľudí. Okrem iných aj naši dlhoroční podpredsedovia únie, PhDr. Peter Ševčovič Dr. h. c., nezabudnuteľná osobnosť československej a slovenskej televízie. V jej službách strávil 31 najaktívnejších rokov života. Dôsledne a svedomito pracoval ako šéfredaktor Hlavnej redakcie, viedol celý dramatický úsek a navyše prednášal na VŠMU. PhDr. Jozef Šucha, publicista, komentátor, zakladateľ ÚNIE, organizátor mnohých podujatí, seminárov a členských schôdzí. Vo svojej novinárskej práci dokázal aj tú najostrejšiu kritiku problému alebo jednotlivca napísať s patričnou dávkou presnosti a citlivosti. PhDr. Andrej Maťašík, CSc., redaktor, publicista, spisovateľ, dramaturg, ale predovšetkým pedagóg – a práve v tejto profesii videl a cítil hlavný zmysel svojho tvorivého života. Každé slovo či vetu napísal presne, ostro, presvedčivo, ale najmä bez akéhokoľvek spoločenského či profesionálneho vybočenia. Všetci traja vykonali pre úspešnú činnosť našej únie mnoho obetavej a profesionálnej práce.

Okrem nich v závere minulého roka navždy odišiel doc. PhDr. Jozef Darmo, CSc., celý svoj život venoval novinárskej robote. Pracoval v Novinárskom študijnom ústave, bol riaditeľom STV a na sklonku pracovného života pôsobil ako pedagóg. Na začiatku tohto roka sme sa rozlúčili s vynikajúcim človekom Ing. Ľudovítom Andilom, ktorý celý svoj 101-ročný život venoval novinárskej práci v tlačovej agentúre. Osobitnú pozornosť venoval zahranično-politickej oblasti. Toť nedávno nás opustil vo veku 71 rokov PhDr. Ján Tužinský, CSc., spisovateľ, publicista, organizátor a autor viacerých hodnotných kníh. Patril do radu tých, čo obetavo pôsobili v našej novinárskej organizácii. Všetci traja sa stali nositeľmi Ceny Gaba Zelenaya.

Vážení prítomní, ctení hostia, milí priatelia, prosím vás, aby sme si minútou ticha uctili ich nehynúcu pamiatku.“

Cena Gabriela Zelenaya sa prvýkrát udeľovala v roku 2017. Nositeľmi Ceny sa stali: Mgr. Karol Polák, in memoriam, PhDr. Dušan D. Kerný, Mgr. Jozef Kšiňan, Mgr. Milan Blaha, PaedDr. Dušan Gabáni, Mgr. Stanislav Dutka, Mgr. Boris Latta, PhDr. Jozef Jarkovský, Mgr. Štefan Nižňanský, Mgr. Michal Záleta, CSc., Ladislav Šidelský, Mgr. Ing. Jozef Golonka, prvý laureát Ceny Gabriela Zelenaya z plejády výnimočných športovcov.

V roku 2018 CENU dostali: PhDr. Igor Mráz, in memoriam, prof. Ing. Peter Staněk, CSc., PhDr. Ján Tužinský, PhD., PhDr. Dušan Mikolaj, prof. Mgr. art. Juraj Sarvaš, PhDr. Ivan Paška, Rudolf Ferko, Mgr. Ivor Lehoťan, Mgr. Miroslav Michalech, Ing. Miroslav Tomášik, PhDr. Ján Súkup, Mgr. Marcel Merčiak.

Za vynikajúce výkony vo futbale Cenu Gabriela Zelenaya prevzal hráč najvyšších futbalových kvalít, reprezentant a tréner, Mgr. Jozef Adamec.

V roku 2019 porota udelila Cenu Gabriela Zelenaya iba jednej najvýraznejšej osobnosti, Ing. Jaroslavovi Hlinickému, in memoriam, najúspešnejšiemu ústrednému riaditeľovi Slovenskej televízie, výraznej osobnosti slovenskej žurnalistiky a kultúry.

V roku 2020 prevzal Cenu Gabriela Zelenaya Robert Berenhaut, výnimočná osobnosť, profesionálny fotograf vo všetkých oblastiach a najmä tých športových v širokom košickom regióne.

V roku 2021 sa stal nositeľom CENY výnimočný fotoreportér, fotograf, ktorý zaznamenával všetky významné udalosti od roku 1970 najmä v prešovskom kraji – Milan Kaľavský.

V ďalšej časti svojho vystúpenia Jozef Kuchár, predseda Únie slovenských novinárov, zdôraznil, že legendou slovenskej rozhlasovej žurnalistiky navždy ostáva Gabo Zelenay. Vynikajúci novinár, reportér, spisovateľ a komentátor. Hovoril a písal nielen o športe, ako sa niektorí domnievajú, ale aj o rôznych oblastiach o problémoch života a práce v našej spoločnosti.

Predstavuje nesmiernu hodnotu pre celú slovenskú žurnalistiku, ktorú dokázal za pochodu doslova skultúrňovať, otvoriť. Jeho slová mali a stále majú vysokú cenu a ako prameň čistej vody. Stal sa legendárnou postavou s vrodeným darom slova a veľkej výrečnosti. Všestranný talent, ktorý sa okrem žurnalistiky dokázal presadiť aj ako recitátor, herec, moderátor, ľudový rozprávač, úspešný fotograf a výnimočný aktívny športovec, tréner aj funkcionár. V mnohých športových a spoločensko-zábavných reláciách pozornosť poslucháčov upútaval nielen príslovečným, jemu vlastným humorom, ale dokonca aj spevom prispieval k spestreniu programu. Spieval populárne slovenské melódie, avšak s vlastným textom, ktorý si v jednom prípade počas priameho vysielania  sám vymyslel s týmto textom:

Keď sa do diaľky dívam, vidím tam mocný hrad a pod ním staré lásky a všetko, čo mal som a čo mám stále rád. Hoc aj po dlhých rokoch mám konto plné núl, ja chcel som strieľať góly za Miláno, Real a slávny Liverpool.

Tak nekonečne krásna je moja láska, od detstva som si prial, aby futbal bol môj osud i kráľ. Že na rýchlosť mal vlohy skôr jazyk môj, než nohy. Stal som sa celkom fér športový reportér.

Pýtajú sa mama, tato, deti – čože je nad zlato? Soľ, soľ, soľ. Pýtajú sa na ihrisku, čo pridáva hre na zisku? Gól, gól, gól. Lenže ten gól – kto ho dá, kto ho dá, kto ho dá? Iba ten, čo dobre hrá, dobre hrá, dobre hrá.

Reportovanie bolo jeho vášňou – ani nie zamestnaním, ani povolaním. Možnosť komunikácie s poslucháčmi mu celkom zákonite dávala zabudnúť na všetky starosti a trápenia, ktoré ho sprevádzali po celý tvorivý život. Všetko podriaďoval byť dobrým hostiteľom tých, ktorí prijali pozvanie do rozhlasu a jeho prostredníctvom pozvanie osobné. Reportovanie bolo jeho láskou, láskou najväčšou. Vyše jednej hodiny dokázal reportovať aj medzinárodný turnaj v šachu. Často zdôrazňoval, že vynikajúci reportér musí vedieť reportovať aj kvitnutie ruží.

Po tomto vstupe nasledovalo samotné udeľovanie Ceny Gabriela Zelenaya. Jej nositeľmi sa stali:

Mgr. Milan Kenda, publicista, spisovateľ, šéfredaktor, fejtonista a aforista. Osobnosť slovenskej literatúry sa narodil 19. 11. 1937 v Ostrave. Vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Je autorom 12 kníh, spoluautorom dvoch populárno-vedeckých kníh so štyrmi zahraničnými vydaniami Žiarenie – hrozba i nádej, Neviditeľný svet vírusov, a tiež dvoch almanachov. Jeho aforizmy sú v 8 knižných zbierkach svetového aforizmu vydaných v ČR. V televízii sa prezentoval rozprávkou Ako s citom zabiť draka, televíznym scenárom Dobrý večer, pán profesor. V Slovenskom rozhlase umelecko-dokumentárnym pásmom Záchranca matiek a rozhlasovou poviedkou Pohrebná kytica Armanda Moulina. Je členom Spolku slovenských spisovateľov a Klubu spisovateľov literatúry faktu. Medzi jeho najvýznamnejšie ocenenia patrí Cena Slovenskej akadémie vied za popularizáciu vedy, ktorú získal v roku 1969, Cena Slovenských národných novín (1995) a literárna Výročná cena Vydavateľstva DAXE (2008).

Mgr. art. Ladislav Kraus, filmový a televízny komentátor. Narodil sa 10. februára 1943 v Bratislave. Do československej televízie nastúpil 1. septembra 1961 ako kameraman a ostal jej verný po celý svoj život. Absolvoval štúdium na FAMU v Prahe, ktoré ukončil v roku 1967. Ku klenotom jeho bohatej filmografii patria také filmy ako: Sedím na konári a je mi dobre, Jaškov sen, Južná pošta, Let asfaltového holuba, Nickyho rodina a ďalšie. Spolupracoval a tvoril s osobnosťami filmovej réžie Jurajom Jakubiskom, Stanislavom Párnickým, Vladimírom Balcom, Václavom Vorlíčkom, Zdenkom Zelenkom, a Jánom Svěrákom. V archíve televíznej tvorby ostane navždy jeho kameramanský rukopis cyklu Filmoviedky.  K mimoriadnym počinom isto patrí hlavná kamera Laca Krausa v televíznej inscenácii Dôverní nepriatelia, ktorú STV odvysielala v roku 2009 naživo. Okrem toho je Laco Kraus stále obľúbeným pedagógom na FAMU.

Mgr. Emil Preisach, televízny režisér. Narodil sa 10. marca 1949 v Československej televízii Bratislava, začal pracovať v roku 1970 ako osvetľovač. Po štyroch rokoch sa stal redaktorom kultúry v Hlavnej redakcii Televíznych novín, kde pôsobil až do roku 1980. Práve vtedy ukončil magisterské štúdium filmovej a televíznej dokumentárnej tvorby na VŠMU v Bratislave. Stal sa režisérom spravodajských relácií, vrátane naživo vysielaných federálnych Televíznych novín, národných Aktualít a priamych prenosov najvyššej spoločenskej a politickej priority. Celý život bol verný televizákom.

JUDr. Janka Stašová, bývalá úspešná reprezentantka Československa, rodáčka z Ružomberka začala s hádzanou v Novej Dubnici. Odtiaľ prestúpila do prvoligového Štartu VD Bratislava, s ktorým sa stala v rokoch 1982 a 1983 majsterkou Československa. V hádzanárskej sezóne hrala v súťažnom ročníku 1986/1987 aj finále Pohára IHF proti Budočnosti Titograd. V reprezentácii junioriek a žien Československa hrala  takmer 15 rokov, po prvý raz v roku 1971. Reprezentovala v 173 medzištátnych stretnutiach, v ktorých strelila 273 gólov. V roku 1986 bola členkou strieborného československého reprezentačného tímu žien na majstrovstvách sveta v Holandsku a na LOH v Soule obsadila z československou ženskou reprezentáciou 5. miesto. V roku 1987 ju vyhlásili za najlepšiu hádzanárku Československa a v nasledujúcom roku za najlepšiu hádzanárku Slovenska. Okrem hráčskych povinností plnila skvele svoje úlohy aj vo funkcii sekretárky Slovenského zväzu hádzanej počas dvoch volebných období a zastávala úspešne vyše desaťročie aj funkciu delegátky Svetovej hádzanárskej federácie IHF. V tejto funkcii pôsobila na 2 LOH v Londýne v roku 2012 a v roku 2016 v brazílskom Rio de Janeiro, rovnako na 5 MS. Viac rokov aktívne pracovala v štruktúrach SOV, hlavne v Klube fair play. V hádzanárskych štruktúrach EHF pracuje do dnešných dní.

PhDr. Jozef Mazár, spisovateľ, publicista, novinár, podpredseda Klubu športových redaktorov Únie slovenských novinárov. Narodil sa v Košiciach, je autorom 21 hodnotných kníh. Z uvedeného počtu sa žiada spomenúť aspoň niektoré, a to: Naša Dukla pod Urpínom, Cesta na Olymp, Slzy zlata z Divokej vody, Malý atlas slovenského futbalu, Svedectvo veliteľa a Legendy hokejových Košíc, Futbaloví anjeli a démoni. Dr. Mazár svoj talent ale aj vytrvalosť potvrdil vo viacerých oblastiach tvorivej činnosti. Bol spolupracovníkom Slovenskej televízie a viedol reláciu pod názvom Dvadsať portrétov so špičkovými športovcami, v ktorej okrem iných na vysokej profesionálnej úrovni debatovali Pribilinec, Genci, Mračnová, Kaliská, Benčík, Martikán, Kováč, Hrašnová a Benedikt. Už dávno sa stal žurnalistom a spisovateľom, ktorý v úcte k slovu a človeku dokáže aj tú najostrejšiu kritiku problému, či krutú pravdu o jednotlivcovi a jeho chybách napísať alebo povedať kultúrne, citlivo, bez akéhokoľvek spoločenského vybočenia. Aj v súčasnom období v športovom magazíne Športlandia jeho objektívnosť a profesionalita dominujú v každom článku alebo komentári.

Dr. Vladimír Dobrovič, redaktor, novinár, publicista v novinárskom prostredí pôsobí vyše 45 rokov. Prvé skúsenosti získal v armádnej žurnalistike. V roku 1988 sa stal sekretárom Hlavnej redakcie armády bezpečnosti a brannosti Slovenskej televízie v Bratislave. V roku 1994 vyzliekol vojenskú rovnošatu a stal sa na necelé dva roky redaktorom Tlačovej agentúry Slovenskej republiky. Potom sa stal šéfredaktorom Hlavnej redakcie dokumentu STV a v roku 1997 redaktorom Hlavnej redakcie spravodajstva STV a moderátorom jej nedeľnej diskusnej relácie Kroky. Potom sa vrátil do armádneho prostredia a pracoval na tlačovom oddelení MO SR. Takmer sedem rokov bol na mediálnom oddelení Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov a podieľal sa na vydávaní jeho dvojtýždenníka Bojovník. Vladimíra Dobroviča poznáme z práce v Rade Únie slovenských novinárov na pozícii hospodára.

Jozef Pribilinec, slovenský atlét, olympijský víťaz a majster Európy v chôdzi. Narodil sa 6. júla 1960. Prvé preteky v chôdzi absolvoval v máji 1977, na jeseň toho istého roku vyhral celoštátnu učňovskú olympiádu a a ako 17-ročný prišiel do ASVŠ Dukla Banská Bystrica do chodeckej skupiny Juraja Benčíka. Po poldruharočnom tréningu sa stal juniorským svetovým rekordérom na 10 kilometrov a onedlho aj juniorským majstrom Európy 1979. Na olympijské hry v roku 1980 v Moskve cestoval talentovaný mladík ako tajný tromf, v úmornej horúčave zaplatil nováčikovskú daň a skončil na 20. mieste. Prvý úspech dosiahol na majstrovstvách Európy v chôdzi v roku 1982 v Aténach. Do cieľa prišiel ako druhý za Španielom José Marinom a pred reprezentačným kolegom Pavlom Blažekom. Striebro priviezol aj z premiérových majstrovstiev sveta 1983 v Helsinkách, keď ho v závere pretekov zdolal Mexičan Ernesto Canto. V roku 1986 v Stuttgarde sa stal majstrom Európy a európsky titul vybojoval aj na halových majstrovstvách Európe v Liévine v roku 1987 a v Budapešti v roku 1988. Najväčší úspech dosiahol na olympijských hrách v Soule, 23. septembra 1988 prišiel do cieľa s trojsekundovým náskokom pred reprezentantom NDR Rolandom Weigelom časom 1:19:57 hod vytvoril nový olympijský rekord.

Súčasťou programu bola prezentácia knihy Gabriel Zelenay – Reportérsky mág od autorov Dušana Baduru a Ľubomíra Součeka.

foto: PhDr. Ivan Paška