Za udelenie takej reprezentatívnej a ideovo významnej novinárskej ceny, akou nesporne je Cena Gabriela Zelenaya, patrí sa verejne poďakovať aj obsiahlejším a výraznejším spôsobom, než je len strohé slovo ďakujem, i keď som ho pri preberaní tejto Ceny celkom samozrejme použil. Udelená Cena je pre mňa príjemným prekvapením, veľká česť a nesmierne potešenie. Je to ocenenie, ktoré si mimoriadne vážim už aj preto, lebo sa spája s legendárnou osobnosťou vlasteneckej slovenskej žurnalistiky.

Akt udelenia Ceny Gabriela Zelenaya mojej osobe hodnotím aj ako prejav spravodlivého prístupu a hlbokého poznania mojej publicistickej i literárnej tvorby, písanej na prospech Slovenska a slovenskej kultúry. O to viac si to cením, lebo sa vo všeobecnosti tak často stretávam s rozšírenou mantrou, hlásajúcou, že jedinou satirickou publicistickou i literárnou hodnotou sú u nás texty Tomáša Janovica. Táto mantra tak opantala domorodé mozgy, že ju používajú aj podaktorí naši kolegovia a naše kolegyne z vlasteneckých kruhov, nevidiaci či nedovidiaci naozajstné hodnoty v našom tábore, na našej kultúrno-politickej barikáde. A obzvlášť kladne i súzvučne prijímam toto udeľovanie Cien Gabriela Zelenaya v nastupujúcom čase fašizujúceho temna a besnejúcej cenzúry, udeľovanie Cien ako sympatický prejav vlasteneckej rezistencie, ušľachtilej nepoddajnosti.

Využívam toto naše stretnutie aj na oboznámenie cteného publika s mojimi politicky ladenými veršami z najnovšej, v poradí pätnástej knihy – Veľkej knihy epigramov s názvom EPIGRAMÁŽ, ktorá bola nedávno vyskladnená. Pôjde o niekoľko tzv. chuťoviek, vybraných z celkového množstva 456 epigramov. Bude to príjemné rozptýlenie, pobavenie, ale aj liečivá satirická satisfakcia. Takže začíname...

Najprv čosi z boľševickej politickej histórie i hystérie:

BOĽŠEVICI
Najprv smelo snili, potom tupo pili.
Sny v nich zahrdúsil Josif Džugašvili.

K boľševickej ére viaže sa aj tento epigram:
PO PRVOM VÝSTRELE
Zahrmel z Aurory, to bola sila!
Strieľali do vzduchu. Potom – do tyla!

Nasledujúci nadčasový epigram vznikol síce dávnejšie, ale ako keby predstavoval čerstvú inšpiráciu bolestnými udalosťami na Ukrajine:
NEPOCHYBNE
Pointu dejín hlásam smelo:
Koleso dejín vláči delo.

Hodno pripomenúť aj takúto spomienku na našu totalitu:
ŠTYRIDSAŤ ROKOV TOTALITY
Krásne, ale prázdne slová, slová, slová.
Finta to nebola v histórii nová.
My sme pri tom stáli ako pri halali,
nevnímali zmysel, tlieskali, tlieskali.

Nevynechám ani spomienku na tzv. Nežnú revolúciu:
NEBOLA NIČ ZVLÁŠTNE
Pootvárať basy, ohlupovať masy!
V tomto bola Nežná vlastne celkom bežná.

No a akú máme perspektívu:
PERSPEKTÍVA
Aké zlo nás troví?
Kde nám hnisá chrasta?
Staré svinstvo zrastá
hľa – so svinstvom novým!

Zaujímavý je aj tento môj dávny epigram, ktorý vyzerá ako keby som ho napísal včera:
NEUVERITEĽNÁ SPRÁVA
Mám kamoša – bielu vranu:
Nezakladá žiadnu stranu!

Presne je aj takáto diagnóza mnohých politikov:
POKRYTECKÍ POLITICI
Za záclonou zratúvajú svoje akcie.
Vonku majú plné ústa demokracie.

Pristavíme sa aj pri demaskovaní tričkoobracačov:
MANDÁT SEM, MANDÁT TAM
Vedia si na správy z kuloárov vyčkať.
Potom chladnokrvne preoblečú tričká.

Nasledovný epigram vznikol dávno pred zjavením sa Matoviča v parlamente:
AZYL
Náš funkčný parlament bezpečne skryje
aj tých, čo utiekli z psychiatrie.

Viacerí sa vyhúpli do politických výšin podľa tejto rady:
DOBRÁ RADA
Prevráť kabát,
získaš rabat!

Nasleduje čosi strašné, no pravdivé:
STRAŠNÉ, NO PRAVDIVÉ
Nepatrí to medzi povzbudivé heslá:
Schopným neodbytní obsadzujú kreslá.

Nezabudol som ani na údel zelených:
EPITAF PRE ZELENÝCH
Poslúžili ste v nežnej jeseni.
Dnes doslúžili, chlapci zelení!

Ďalší epigram ukazuje, aké ľahké to majú jasnovidci:
ĽAHKÉ JE BYŤ JASNOVIDCOM
Ťažké bolo byť prorokom
v dávnych dobách, v ére Krista.
Dnes môže byť jasnovidcom
hociktorý pesimista.

Verím, že vás zaujme aj epigram o naivných davoch:
NAIVNÉ DAVY
Po cenganí na námestiach kde-kto čakal férie.
Miesto toho čakali nás len zákony prérie.

Nuž, tento seriál zakončím výzvou:
VÝZVA
Pravidlo nové nech sa ujme
Na ceste k slobodnému kraju:
Len beduínom tolerujme,
ak púšť za sebou zanechajú.