Meno profesionálneho fotografa Milana Kaľavského  (1940) je v Prešove známe a vážené v mnohých odboroch spoločenského života. Od novinárstva cez históriu, etnografiu či kultúru, až po šport a spoločenské dianie.  

Vynikajúci fotograf mal jedinečných učiteľov. Prvým z nich bol naslovovzatý prešovský fotograf – umelec Pavol Oszvald (absolvent svojho času najznámejšej a najuznávanejšej európskej školy fotografie Štátneho bavorského učebného fotografického ústavu, neskôr filmový fotograf spoločnosti Universum Film AG v Nemecku, aby skončil ako jeden z fotografov prešovského „komunálu“).  Druhým výborným pedagógom bolo pracovisko reprodukčnej fotografie v Duklianskych tlačiarňach v Prešove. To boli jeho dva odrazové mostíky na ceste do Krajského múzea v Prešove. Tam sa skutočne našiel, vďaka širokému spoločenského záberu tejto kultúrnej inštitúcie. Po 36 rokoch práce odchádzal z tejto inštitúcie do zaslúženého dôchodku ako autor vynikajúceho a obrovského archívu fotografií, ktorého fond siahal až ku koreňom samotnej fotografie ako nového technického fenoménu 19. storočia v podobe naexponovaných a vyvolaných sklenených platní otca fotografie vtedajšieho Rakúsko-Uhorského cisárstva – Karola Divalda. A to okrem zhotovovania tisícok fotodokumentárnych materiálov z oblasti fondu samotného Krajského múzea.  

Kaľavský vôbec nebol typom úradníka zatvoreného v archíve a prekladajúceho papiere. Bolo ho vidieť všade, v uliciach mesta, okresu, na verejných akciách, športových i kultúrnych podujatiach. Vďaka množstvu fotografií uverejňovaných v regionálnej  i celorepublikovej tlači sa stal pojmom pre fanúšikov športu i milovníkov múz. Bez jeho fotografií sa nezaobišiel ani spoločensko – kultúrno - vedný periodický zborník Nové obzory. Na osobnom konte má (na svoju dobu) aj vzácnosť, dokumentárny film o živote a tvorbe známeho prešovského maliara Juraja Škatulára i odbornú spoluprácu na niekoľkých ďalších dokumentárnych filmoch.  V plodnej fotografickej tvorbe aktívne pokračuje aj v seniorskom veku a jeho práce sa pravidelne objavujú na rôznych fotografických výstavách. Dôsledný a poriadkumilovný Milan Kaľavský bol a je fotodokumentaristom výnimočných kvalít. Tak, ako pre Krajské múzeum v Prešove, i pre samotné mesto bol a je pevnou kotvou pre zachovanie dôveryhodných a presných informácií o jednej časovej etape ich minulosti, ktoré v plnej miere ocení pravdepodobne až budúcnosť.

Vzhľadom k uvedenému je úplne prirodzené, že skromný, ale mimoriadne užitočný fotograf, člen Únie slovenských novinárov, bol za svoju dlhoročnú tvorivú profesionálnu prácu na prospech zvyšovania úrovne slovenskej žurnalistiky, šírenie národných ideí a posilňovanie postavenia Slovenskej republiky doma i v zahraničí, odmenený uznaním zo strany svojej domovskej novinárskej organizácie Únia slovenských novinárov formou Ceny Gabriela Zelenaya.  A keďže ste si už asi spočítali, že Milan Kaľavský sa tohto roku dožíva prekrásneho dvojito okrúhleho životného jubilea,  nastal vážny problém  s odovzdaním ceny jubilantovi. Vzhľadom k súčasnému stavu koronakrízy na Slovensku nebolo možné vysporiadať „prešovskú“ situáciu inak, ako bez fanfár a delových sálv či spoločenského stretnutia. Predseda Únie PhDr. Jozef Kuchár ju vyriešil napriek existujúcej prekážkovej dráhe jednoduchým spôsobom – cenu mu priniesol priamo do Prešova a tam mu ju v piatok 25. septembra 2020 aj odovzdal. Spokojnosť bola múdro obojstranná...