(Fejtónovým perom)

Slovensko je maličký štát severovýchodne od Viedne. Napriek tomu, že sa nachádza v strednej Európe, je to typický štát tropického pásma, kde sa bežne po uliciach povaľujú banány a výskyt goríl (vrátane Gorily nevyšetrenej), osobitne aj tých politických, je častejší a väčší ako v Tanzánii či Keni. Zvláštnosťou sú tiež nebývalé horúce periódy aj počas najväčších mrazov, keď horúčavosť kulminuje pri –15 stupňoch. Obyvateľstvo je napriek tomu neuveriteľne trpezlivé, letargické, dôverčivé, poddajné, celý život hľadajúc silné autority, ktorým potom verne slúži za pár banánov na výplatnej páske. Slovensko je feudálne léno, ktoré riadia zlodejské oligarchie. Medzičlánkom riadenia je niekoľko tzv. politických strán, ktoré slovenské léno obhospodarujú, až do jeho úplného vyhnojenia. Občanom ostáva už iba ustrážiť prírodu, najmä vodu, ostatné je už rozkradnuté. Niektorí Slováci sa s obľubou zúčastňujú  ľudových slávnosti, tzv. volieb, kde sľubujú vždy vernosť svojmu samcovi, akože premiérovi, a následne vymenovaná vláda je vždy príkladná v zlodejstve a klamstve. Najvyššou funkciou štátu je úrad prezidenta dosadeného a vyškoleného na západe od našich hraníc, ktorého hlavnou povinnosťou je do všetkého zasahovať. Rozhodnutia oligarchov presadzuje 150 poslancov parlamentu. Ide o miestny folklórny prvok, kde účinkujúci predvádzajú niekedy naivné, inokedy profesionálne divadlo. Okrem hercov v parlamente je garanciou zriadenia aj prokurátor, ktorého hlavnou povinnosťou je zjemňovať a neutralizovať prípadné právne excesy, a tiež na spravodlivosti akoby nezávislá justícia, čo je však veľké klamstvo. Peňažné aktíva obyvateľstva spravujú zahraničné centrálne banky a finančné skupiny, ktoré zbavujú tejto nepríjemnej povinnosti bežných Slovákov. V hospodárstve prevláda manufaktúrny spôsob výroby automobilov a elektrotechniky, následne, popri exportu demokracie sa preorientujeme na výrobu robotov, lebo práca už nie je matkou pokroku. Slováci sú vďačnou pracovnou silou, bez reptania a za nízke mzdy pomáhajú zvyšku Európy a najmä takým štátom ako my, čo sme - vraj tigrom Európy z ktorého sa za tri roka reinkrinovala zdochnutá mačka. Poľnohospodárstvo sa sústreďuje odporučením únie na chov akváriových rybičiek, pričom tradičné produkty – mäso, zemiaky, ovocie – sa dovážajú zo zahraničia. Fondy nám prichádzajú v rámci záchrany životného prostredia zvonku na znižovania stavu hovädzieho dobytka, čo síce doteraz, najmä za socializmu zaručovalo sebestačnosť v potravinách, no na druhej strane  prdy dobytka nezdravo ovplyvňujú ovzdušie, ktoré je aj tak dosť znečistené bombardovaním. A čo slovenská kultúra? Hlavnou kultúrnou inštitúciou tamojšieho obyvateľstva je tzv. krčma (po novom aj Pub, Restarante a pod.). Ide o miesto, kde sa preberajú všetky štátotvorné i zahraničné politické otázky a problémy za konzumovania alkoholických nápojov a užívaní drog, najmä pred vstupom za volant štvornohých miláčikov, ktorí nahradili vtedajšie bycikle. Treba ale povedať, že ide o bežný konzum alkoholu a kultúry. Vyššiu kultúru zabezpečujú tzv. umelci a celebrity, ktorí za neľudové honoráre robia šašov a tzv. bavičov na podujatiach vyššej kategórie ako je napríklad americká Smotánka, hoci Slovákom viac chutí žinčica alebo cmar.