Storočnica Trianonskej mierovej zmluvy zo štvrtého júna 1920 sa uskutočnila v zmenenej, úplne inej atmosfére ako všetky predchádzajúce okrúhle výročia doteraz. Výrazný podiel na tom má najmä zmena vlády na Slovensku. Ale v posledných rokoch aj úsilie maďarskej vlády v čase, keď je v dlhodobom spore s Európskou úniou.

Zmena bola v Maďarsku. Tamojšia vláda odložila pompézne oslavy a odhaľovanie pomníkov. Zmena bola aj vo vrcholovej slovenskej politike ojedinelým prístupom predsedu a podpredsedov Národnej rady Slovenskej republiky, predsedu vlády SR, ako aj ministra a ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky.

PARLAMENTNÝ VENIEC 

Po prvý raz sa v hlavnom meste Slovenskej republiky, ktoré sa nim stalo vďaka Trianonu, pri skromnom pamätníku na petržalskej strane konal slávnostný akt kladenia venca za účasti vrcholných ústavných činiteľov v takej zostave ako nikdy doteraz – zúčastnili sa na ňom predseda a podpredsedovia slovenského parlamentu. Predseda NR SR Boris Kollár v prejave prejavil porozumenie a ústretovosť, ale najmä významne a dôrazne proklamoval nevyhnutnosť budovať vzťahy do budúcnosti a nezaťažovať ich minulosťou. Pripomenulzásluhu predchádzajúcich vládvposledných desiatich rokoch na dnešnom veľmi dobrom stave slovensko-maďarských medzištátnych vzťahov. Potvrdil tak kontinuitu slovenského záujmu o dobré vzťahy. 

K vencu vrcholných predstaviteľov parlamentu pribudli popoludní prejavy občianskej spoločnosti, pre ktorú to bolo vyvrcholenie každoročných podujatí. Neúnavného organizátora miestneho matičiara Jozefa Schwarza tentoraz nepodporila len zvyčajná malá skupinka, ale takmer sto účastníkov, medzi nimi recitácia a spev umelcov. Podujatie podporila Nadácia M. R. Štefánika, medzi nimi výrazný historik, špičkový špecialista na historické okolnosti vzniku česko-slovenského štátu Ferdinand Vrábel a Spolok Martina Rázusa. Na Pamätníku mierových zmlúv pribudli dva vence a tradičná matičná stuha. Ako povedal historik F. Vrábel, ukázalo sa, že Bratislava nemá nijaké iné miestne pripomenutie na Trianon, mesto a ani jedna mestská časť ho názvom námestia či ulice nepripomína. 

UZAVRETÁ TÉMA 

Okrem predsedu NR SR Borisa Kollára aj zásadné, smerodajné vyhlásenie ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí k storočnici jednoznačne oprelo sebavedomie slovenskej strany o politiku predchádzajúcich vlád. Pripomenulo Základnú zmluvu podpísanú oboma štátmi v roku 1995: „Jej podpisom sme tému Trianon uzavreli,“ konštatuje vyhlásenie ministerstva k storočnici. 

Pripomína slová ministra Ivana Korčoka v Budapešti: „Rozdielny pohľad na toto výročie nesmie zostať bremenom vzájomných vzťahov a je na predstaviteľoch oboch štátov, aby naďalej rozvíjali pevné a obojstranne užitočné medzištátne väzby na prospech všetkých občanov.“ 

Zásadne rozdielny spôsob, akým si pripomínali rôzne spolky, cirkvi či samosprávy toto výročie na juhu Slovenska, na jazykovo zmiešanom území, tentoraz úplne prekryla pozoruhodnáiniciatíva predsedu vlády Igora Matoviča. Po prvý raz sa v deň výročia Trianonu, ale zároveň aj v Deň národnej súdržnosti Maďarov usporiadalo na Bratislavskom hrade stretnutie predsedu slovenskej vlády s vybranými predstaviteľmi maďarskej komunity. Po tom, čo drvivo vyhral parlamentné voľby, v ktorých maďarské strany nezískali ani jedno kreslo v stopäťdesiatčlennom parlamente, to bolo „skvelé, vynikajúce gesto“, ako to konštatoval niekdajší veľvyslanec SR v MR Rastislav Káčer z GLOBSEC-u. Bolo to gesto, že menšinoví predstavitelia majú na úrad vlády otvorené dvere a za nimi chápajúceho politika, nemusia sa teda uchyľovaťnikde inde. Je to aj plne v súlade s výročnou správou prezidentky Zuzany Čaputovej: Koaličná vláda má byť vládou aj pre národnostné menšiny. 

KONFRONTAČNÉ POŽIADAVKY 

Stretnutie s „významnými predstaviteľmi slovenských Maďarov“ Minulosť sme nepísali, budúcnosť je v našich rukách sa však skončilo pre predsedu vlády hlbokým sklamaním, keď podľa neho osobitne SMK zneužila podanú ruku. „Takýmto štýlom sa so mnou ani so Slovákmi nikto na Slovensku baviť nebude,“ vyhlásil. Nereálne, neprimerané nacionalistické požiadavky na autonómiu a zmenu ústavy predložili politici dlhoročne úzko spätí s maďarskou vládnou stranou Viktora Orbána. Pre nich sa storočnice nestala príležitosťou na zmierenie, ale na konfrontáciu.