Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo – TTIP- ktoré sa plánuje medzi USA a EÚ  a o ktorom sa vedie dialóg už tri roky, začína mať vážne trhliny. Zaujímavé je, že hlasy proti sa ozvali z organizácie Greenpeace, ktorá  vždy plnila úlohy americkej administratívy. Spolupracovníčka tejto organizácie Suzanne Koehn napísala na oficiálnej stránke tejto organizácie: „TTIP- to nie je dohoda o obchode. Ide o zmenu moci od občanov  k veľkému biznisu. Ich nezaujímajú toxické pesticídy v našej strave či nebezpečné látky o vzduchu. Chcú iba znížiť štandardy výroby, aby zvýšili zisky korporácií bez ohľadu na to, akú ujmu to spôsobí  ľudstvu a ovzdušiu. Našou povinnosťou je odhaliť ich záujmy a dať hlas miliónom ľudí, ktorí vystupujú proti tejto dohode“.

Skutočne tvrdé slová. Hlavne  ak sa pozrieme na stretnutie B. Obamu s A. Merkelovou v apríli tohto roka v Hannoveri, kde obidvaja vyjadrili želanie, aby sa dohody TTIP  ukončili už v tomto roku a vzápätí by sa podpísala dohoda /v čase slovenského predsedníctva EÚ/. Zrejme sa tak nestane, lebo politická klíma vo Veľkej Británii, Francúzsku a Nemecku je proti a ešte sú tu voľby prezidenta USA. Na poslednom kole  rokovaní sa z ničoho nič „prebudil“ francúzsky prezident, ktorý povedal, že nie je ochotný prijať túto  dohodu v súčasnej podobe a že Francúzsko je proti neregulovanému slobodnému obchodu a že nikdy neprijme podkopanie základov francúzskeho poľnohospodárstva, francúzskej kultúry a otvorený prístup na štátne trhy. Zaujímavá zhoda okolností, slovenský prezident, ktorý túto dohodu podporuje všetkými desiatimi sa práve v tomto čase stretol s obchodnými reťazcami a vyslovil sa za podporu slovenských potravín v nich, ktorá je malá. Obchodné reťazce sú súčasťou veľkých korporácií a na úbohé  dnešné slovenské poľnohospodárstvo by mal prísť onen voľný trh aj s toxicídami a inými GMO a tak by sa podiel zvýšil. Aj tak sa chytá zajac za chvost. Po prebudení sa francúzskeho prezidenta Washington Post napísal že - „koniec rokovaní sa javí ako najlepšia alternatíva východiska zo situácie“.

Pri uzatvorení takejto dohody by sa 45 percent svetovej produkcie dostalo po kontrolu jedného systému. Zo začiatku bolo cieľom rokovaní aby sa znížili obchodné tarify a aby sa odstránili netarifné bariéry, čo je na pohľad celkom zaujímavé, lebo by všetci vyhrali, ale experti už dokázali, že to tak celkom nie je. A naviac je tu otázka nadnárodných súdov pri tejto dohode, čo už  jasne hovorí o tom, že moc by sa odovzdala mega korporáciám od národných vlád, tak ako od spotrebiteľov či výrobcov, čo je celkom jasné, že ide o dohovor síl globálneho kapitalizmu.  Najzaujímavejšie na tom je, že H. Clintonová, ktorá predtým podporovala túto dohodu je dnes proti, tak isto ako Trump. O Veľkej Británii vyše 130 tisíc obyvateľov vystúpilo proti tomu, aby sa tieto rozhovory viedli.

Transatlantická elita sa snaží zo všetkých síl, aby sa dohoda uskutočnila ešte v tomto roku a to ešte do prezidentských volieb, lebo  sa nevie, čo bude po nich. Experti tvrdia, že jedinou šancou je viesť otvorený dialóg s ľuďmi, inak parlamenty krajín túto dohodu nepodpíšu. Ale stagnácia ekonomiky v EÚ je realita, podpísať dohodu znamená však vylúčiť z obchodu Rusko a Čínu, ale aj Indiu.

Koncom apríla sa skončilo 13. kolo rokovaní a nad všetkým visí otáznik. Ministerka obchodu USA sa však vyjadrila, že dohoda bude uzavretá a USA a EÚ budú diktovať pravidlá obchodu  21. storočí. To znamená, že by sme tu mali ďalšie NATO, tentoraz trhové a samozrejme namierene smerom  na východ. A vlády národných krajín budú len na okrasu, tak ako dnes napríklad ministri obrany národných krajín dnes.