Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Boj o RTVS a ťaženie proti Ficovi – Štefan Nižňanský

Aktuálne sa diskutuje o údajnej snahe vlády Slovenskej republiky mocensky a politicky ovládnuť televízny trh na Slovensku. Najmä zmocniť sa RTVS. Tento naratív opozície teda predpokladá, že dnes verejnoprávne médiá ovláda niekto iný... Dôkazom uchvátenia progresívcami zhora až nadol, od najstarších po najmladších divákov je spustenie 8-minútovej relácie pre deti Superveda. Manažment telerozhlasu ju na Jednotke zveril potetovanému moderátorovi. Úprimným a zvedavým deťom i vnukom posivených svedkov histórie vnútili youtubera Petra „Explo“ Altofa. Vraj tento „projekt“ chce (vďaka zaujímavým otázkam, pokusom a experimentom) v deťoch prebudiť záujem o vedu. Náš kamarát Jožko Nodžák alias Majster N sa v hrobe trikrát obrátil... Ozvali sa i mnohí diváci, ktorí si neželajú, aby ich potomkov ovplyvňoval podivuhodný novodobý Peter Pan... „Pes je zakopaný“ v tom, že novinka vo vysielaní RTVS vznikla v spolupráci s produkčnou spoločnosťou B Production (nemecká firma Tibora Búzu) a Nadáciou ESET (predĺžená ruka liberálnej PS). Agresívni a bezohľadní progresívci, vnucujúci všetkým militantný neoliberálny názor a pochybné hodnoty.

 

Ťaženie proti Ficovi

Zaujímavá je zmena v štruktúre majiteľov komerčnej televízie v Záhorskej Bystrici a v jej vedení. Akcionár Markízy – CME a český holding PPF – dostal odkaz, že vláda Roberta Fica nielen odmieta účasť v aktivistických reláciách televízie, ktorej vlajkou sa (po Puškárovej) stal v relácii Na telo Michal Kovačič, no že prehodnocuje tiež mýtny systém, na ktorom PPF zarába milióny eur ročne. Je pochopiteľné, že od nijakej vlády nemôžu oligarchovia očakávať finančnú podporu média, ktoré proti nej vedie existenčnú vojnu. Škatule sa začali posúvať aj hýbať. Vedenie Markízy ukázalo v decembri 2023 prstom na dvere najskôr šéfovi spravodajstva Henrichovi Krejčovi. Pozornosť si zaslúži i fakt, že zástupcom akcionára v televízii Markíza sa na prelome februára a marca stal Vladimír Mužík, ktorý od roku 2014 viedol Babišovo vydavateľstvo Mafra Slovakia. Pobavila ma hysterická reakcia slovenských progresívcov, ktorí svojimi verejnými vyjadreniami z obáv „o slobodu prejavu“ potvrdili, že dovtedy bola Markíza (spolu s denníkmi N a SME i s Aktualitami.sk) ich silnou zbraňou vo „svätom“ križiackom ťažení proti Ficovi, Dankovi a Pellegrinimu. Akčnosť a koordinovanosť na seba nenechala dlho čakať.

 

V mainstreame zdochol pes

Už 14. marca 2024 denník SME priniesol alarmujúcu informáciu, že redaktori Markízy v protestnom liste opisujú osem konkrétnych zásahov nového šéfa spravodajstva Michala Kratochvíla do ich práce v prospech Ficovej vlády. List podpísala drvivá väčšina redaktorov a moderátorov. O situácii už hneď v ten deň rokovali s riaditeľom televízie Petrom Gažíkom. Mňa nik nepresvedčí o tom, že nejde o koordinovanú, vopred premyslenú akciu zo zákulisia s rukopisom „vybavovačov“ z think tankov. V jeden deň písomná výzva redaktorov, moderátorov a zamestnancov RTVS, vzápätí „markizácka pošta“...

Moderátori politických diskusných relácii vo všetkých televíziách sa dostali do postavenia šľachty. Aj si tak žijú! Vďaka „krmivu“, „brneniu“ a „výzbroji“, ktorých sa im dostáva od politických mimovládok a opozície. Veru sa i správali ako bohatí správcovia provincie. Takí ako Iliev v TA3, Dibáková v JOJ, Kovačič v Markíze či Makara v RTVS si politikov do diskusných relácii už ani nepozývali. Oni ich predvolávali. A niektorí márnomyseľní nafúkanci v sakách „mudrcov“, presvedčení, že s funkciou dostali vo vreckách s arašidmi aj rozum, sa ešte aj predbiehali, kto skôr a kto viac... Karta sa však po predčasných voľbách obrátila. V mainstreame „zdochol pes“, lebo dávno predtým zahynula aj žurnalistika. Zabrali alternatívne médiá, ktoré „zatratencov“ odsúdených Matovičovým režimom na zhnitie v base posadili späť do sedla. Pohyb preto nutne nastal najskôr v komerčných médiách. Lebo v nich politici mylne rátali najväčšie „zisky“. Presnejšie, pohyb ustal.

 

Sedem schodov k moci

Šok zažila celkom isto Jana Krescanko Dibáková, keď jej do relácie Na hrane odmietli v marci 2024 prísť politici súčasnej vládnej koalície. Súkromnej televízii JOJ neostalo nič iné, ako reláciu po prvý raz zrušiť. Nevysielala sa vo štvrtok 7. marca 2024 a v štandardnom formáte ani 14. marca 2024. Diváci večernej diskusie však ostali šokovaní, veď toto ešte nezažili. Škandál! Moderátorka JOJ Krescanko Dibáková, ktorej koaliční politici odmietli účasť, viedla nekritickú debatu medzi dvoma opozičníkmi: Tomášom Valáškom (Progresívne Slovensko) a Michalom Šipošom (Slovensko/OĽaNO). V novom štúdiu Na hrane sa teda neodohrával žiaden avizovaný „ostrý duel politikov s moderátorkou za účasti divákov“, no hrkútavé ohováranie Ficovej koalície a prezidentského kandidáta Pellegriniho.

„Dibiki, dibiki, čo má rada pipíky“... spievavali ešte pred pár rokmi kolegovia i zasvätenci v politických kruhoch na adresu protekčnej slečinky, vykračujúcej si neohrozene po povestných siedmich schodoch k moci... Vôbec „nezávislej“ novinárke neprekážalo verejné tajomstvo, že jej milencom je politik, bývalý novinár Gábor Grendel (NOVA a OĽaNO)! Pýcha predchádza pád. Pesničku si môže teraz púšťať z USB kľúča – až bude sedávať v štúdiu alebo večer sama doma... „Diskusné“ relácie s prázdnym kreslom sponzori a zadávatelia reklamy platiť nebudú. Takže: buď sa slovenské mainstreamové médiá umravnia s návratom k základným princípom žurnalistiky a zásadám hostiteľov, alebo sa alternatívna scéna stane mainstreamom. Súkromné médiá nech si robia medzi mantinelmi platnej legislatívy, čo chcú a čo potrebujú ich majitelia. No máme tu aj odlišné – verejnoprávne médiá, ktorých nezávislé fungovanie a programovú službu (pre každého diváka) určujú osobitné zákony a predpisy.

 

Študentská karta

Donedávna si taká Marta Jančkárová vyberala, koho do vysielania verejnoprávnych médií pustí a koho nie... A teraz toto! Je to dôsledok toho, čo už v júni 2023 odhalil prieskum Reuters. Najnižšiu dôveru voči médiám namerali v USA a na Slovensku! Médiám hlavného prúdu dôverovalo len 27 percent respondentov. S Američanmi sme sa prepadli na posledné miesta v rebríčku 46 analyzovaných krajín. Takže Machajovo oháňanie sa najdôveryhodnejším spravodajstvom s 24,5 percentami (Median SK) je len smiešnym dôkazom postavenia „jednookého kráľa medzi slepými“. Exaktne – v prepočte je to 6,615 percenta obyvateľstva, ktoré považuje spravodajstvo RTVS za dôveryhodné.

Zrejme sa už aj k ušiam opozície v Slovenskej republike dostala ozvena overených informácií zo svetových médií, ktoré dianie a vývoj na ukrajinskom fronte (vo vojne Západu proti Rusku) vykresľujú reálne a pravdivo. Utekajú teda od chrbta Zelenského na novú barikádu, ktorú sa rozhodli brániť svojimi telami. Postavili si ju v Mlynskej doline – v tom „čude medzi ZOO a cintorínom“ – a vystužili ju hneď množstvom lží a zavádzajúcich tvrdení.

Už od vzniku novej vládnej koalície omieľali naratív o snahe štvrtej Ficovej vlády v skrátenom konaní prijať zákon o rýchlom a násilnom rozdelení RTVS. Utekali dokonca na Danka s jeho kumpánmi žalovať do Bruselu. Zlúčenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie do mačkopsa RTVS stihli liberáli s pravičiarmi v roku 2010 za osem týždňov. Bez verejnej a odbornej diskusie! Nepremyslene a násilne iba parlamentným valcom! Teraz už uplynulo šesť mesiacov a Machajova RTVS (napriek všetkej tej hrôze, neprofesionalite a nevyváženosti v spravodajstve a v publicistike, napriek neustálym útokom na vládu a parlamentnú väčšinovú koalíciu) stále vysiela pod tou smiešnou a trápnou skratkou. Ministerku kultúry Martinu Šimkovičovú sa im nepodarilo ani odvolať, ani zlomiť – napriek neustávajúcim útokom a šíreniu osobnej nenávisti proti nej a jej rodine. No keď po polroku uzrel svetlo sveta návrh zákona, ktorý má do Mlynskej doliny a pod Obrátenú pyramídu vrátiť verejnoprávnosť (nezávislosť od opozície a politických think tankov), strhol sa zvyčajný opozičný virvar, z rukáva sa vytiahla opäť „študentská karta“. Na piatok 15. marca 2024 do Bratislavy zvolali protestný míting študentov žurnalisti z troch univerzít.

 

Luhári, čo nahlas klamú

Progresívne Slovensko: „Vláda chce ovládnuť RTVS a šíriť propagandu, je to útok na nezávislosť médií!“ SaS: „Vláda chce ovládnuť RTVS, zmeny sú škodlivé pre slobodu slova a demokraciu!“ KDH: „Navrhované zmeny v telerozhlase z neho vytvárajú spolitizované štátne médium!“ Remišová: „RTVS má byť novou slúžkou vládnej moci!“

„Pexesová“ bábkoherečka zo skrachovanej Kiskovej strany (ukrývajúcej sa Za ľudí) nechtiac priznala, že „doteraz bola RTVS starou slúžkou bývalej vládnej moci“. Sotva od nej možno očakávať, že by pochopila... Tak, ako ani od expremiéra Ľudovíta Ódora (Progresívne Slovensko), bývalého ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) s jeho pravou rukou – policajným šéfom Štefanom Hamranom (Demokrati), moderátorky RTVS Veroniky Cifrovej Ostrihoňovej (Progresívne Slovensko), Patrika Dubovského (premaľované OĽaNO na Slovensko), ktorí vraj pôsobili ako nezávislí a teraz kandidujú do europarlamentu v svojich politických tričkách. To treba označiť za podvod voči štátu a nehanebné tunelovanie demokracie! Napriek tomu im „lepí karta“ a dokážu presvedčiť svojich vplyvných spolupáchateľov v Bruseli aj v Bielom dome. Žiadnu sebareflexiu nemožno očakávať ani od prezidentky Zuzany Čaputovej, ktorá sa vlastne dopustila vlastizrady, keď 11. marca 2024 v rozhovore pre Financial Times kritizovala premiéra Roberta Fica za oslabovanie právneho štátu a obrat k Rusku. Priamo žiadala Brusel, aby Slovenskej republike zastavil vyplácanie eurofondov! Keďže dočasná nájomníčka Grasalkovičovho paláca s útrpným výrazom čochvíľa v neúspešnej funkcií končí, nemá význam spúšťať voči nej proces impeachmentu.

Hlásna trúba opozície

Tragikomické tančeky okolo slovenských televízií pokračujú naďalej a všetko svedčí o tom, že si v tejto novej agende opozičných politikov PS, SaS, KDH a premaľovaných matovičovcov ešte užijeme riadnu dávku reality šou. Veď ako inak chápať účasť predsedu výboru NR SR pre kultúru a médiá Romana Michelka a JUDr. Lukáša Machalu z MK SR v nastraženej pasci RTVS, kde opäť 14. marca 2024 odolávali premyslenej provokácii Jančkárovej, Machaja i Jaurovej? Nahradiť filmových Sedem statočných sa im podarilo len sčasti, keďže televízaci si v pripravených predkrútkach povolali na pomoc aj riaditeľa EBU s bývalým šéfom Českej televízie Dvořákom. Ešteže Michelko nešiel do štúdia sám v roli Posledného samuraja, čo by však viac pripomínalo jakešovský „osamelý kôl v plote“. Jedno z milióna prísloví vraví: „Choď, kam chceš, zomri, kde musíš!“ „Machajovci“ vycítili neistotu a váhavosť rezortu kultúry a zásluhou zákernej Miroslavy Zemkovej zburcovali všetko, čo sa dalo. Od nastrčených figúrok z akademického prostredia z Brna i z Prahy cez riaditeľov Českého rozhlasu a Českej televízie až po zástupcov EBU a Európskeho parlamentu. Odkiaľsi z politického záhrobia „vykopali“ dokonca Miroslava Kollára, ktorý bol predsedom Rady RTVS (pred vyše štvrťstoročím!). Do kompletnej zostavy „vydarenej partičky“, v ktorej pridelili epizodickú rolu aj kedysi dobrému novinárovi a diplomatovi (dnes už 84-ročnému) Júliusovi Lörinczovi a emeritnému zakladateľovi SITA 74-ročnému Pavlovi Múdremu, viceprezidentke Európskej komisie Věre Jourovej (čo sa tak rada mieša vždy do našich vnútorných vecí), chýbal už len profesionálny „kat“ generálnych riaditeľov STV Bohumír Bobocký... Nahlas kričia, že novým zákonom o Slovenskej televízii a rozhlase (STaR) sa vraj „RTVS zmení na hlásnu trúbu koalície!“ Sami na seba však prezrádzajú, že doteraz a ešte stále sú verejnoprávne médiá hlásnou trúbou politických centrál Progresívneho Slovenska, SaS, OĽaNO, Za ľudí, KDH, Sme rodina, Demokratov a nástrojom politických think tankov. Je toto to pravé, správne a jediné, čo slovenská spoločnosť a náš štát potrebujú?

 

Krutá pravda slovenskej mediálnej scény

A tá je, že vymeniť Ľuboša Machaja, Miroslavu Zemkovú, Máriu Hlucháňovú, Martu Jančkárovú, Mareka Makaru, Miroslava Frindta či Tibora Macáka nie je žiaden problém. Márne však z pamäti lovím, kde sa momentálne nachádza „zásobník“ skúsených, vzdelaných, odhodlaných a čestných profesionálnych novinárov, ktorí nahradia tých 800 zamestnancov RTVS, ktorí sa v polovici marca podpísali pod výzvu redaktora a moderátora Miroslava Frindta, trasúceho sa o svoju stoličku a príjmy. Chýr, ktorý na Záhorí čvirikali vrabce, že v Mlynskej doline už s príletom bocianov videli pohybovať sa Martinu Kyselovú aj Vahrama Chuguryana, mi neprilieva optimizmu. A fakt neprináša ani nádej.