V bohatej a obsažnej histórii bývalého československého aj slovenského futbalu stále má napriek rôznym problémom veľmi významné postavenie mesto Prešov. V tomto meste sa uskutočnil prvý futbalový zápas už 25. mája 1898. Bol prekrásny slnečný deň, keď prešovskí nadšenci usporiadali športové popoludnie, kde sa popri ušiakovom zápase a atletickom mítingu pripravovalo i veľké prekvapenie – futbalový zápas. Exhibičné stretnutie dvoch budapeštianskych mužstiev sa stretlo s nečakane priaznivým ohlasom publika. Prešovčanov doslova zaujala táto nová hra. A tak sa stalo, že hneď v tej istý deň na základe uznesenia výboru pre ETVE Prešov s okamžitou platnosťou založil futbalový klub. Vtedy ešte nikto nemohol predpokladať, ako to na dlhé roky poznačí športový život v šarišskom regióne.

Veľa vody od tých čias pretieklo Torysou, ale na túto udalosť nemožno zabudnúť. Tak, ako ostane stále na poprednom mieste v športovej kronike na najčestnejšom mieste zapísaný profesor František Pethe, zakladateľ organizovanej telovýchovy a iniciátor prvého futbalového zápasu v Prešove.

Rozhodujúcu kapitolu prešovského futbalu však začala písať začiatkom tohto storočia skupina učiteľov a robotníkov pod vedením prešovského kachliara, športovca, ktorý futbalom doslova žil – Štefana Naháča. Založil klub – RAMBLEROV. Dohodli rôzne zápasy a za svojimi súpermi pešo putovali do blízkeho i vzdialenejšieho okolia. V tomto mužstve sa opierali o výborné výkony Vargu, Janka Borodáča, Štegenu, Barankolása a mnohých ďalších. Futbal im doslova učaril a možno aj preto po rozpadnutí tohto chudobného klubu ostali koženej verní. Najlepší posilnili mužstvo prešovského ETVE. Ďalší futbalový klub pod názvom SNAHA – TËREKVÉS vznikol v Prešove 13. februára 1920. V roku 1931 založili prešovskú Sláviu, ktorej dres začal v roku 1935 obliekať Emil Biháry, nezabudnuteľná postava prešovského futbalu.

Roky plynuli a s nimi pribúdali noví nadšenci, hráči i kluby. Už v roku 1938 si Slávia Prešov vybojovala postup do Východoslovenskej divízie, ale plány rozvoja futbalu skrížila vojna.

Chuť do hry, elán a nadšenie zvyšovali úsilie hráčov a funkcionárov dostať kolektív medzi najlepších. Veľké plány a zámery dvakrát stroskotali.

Konečne v roku 1950 Prešovčania vstúpili medzi československú futbalovú elitu. Ligové dresy obliekli pod názvom ČSSZ Dukla Prešov. Premiéra sa uskutočnila 4. marca 1950 v Žiline s vtedajšou Slovenou.

Vstup medzi najlepších sa vydaril. Prešovčania po remíze 2:2 priviezli prvý ligový bod.

O tento úspech sa pod vedením trénera Sedláčka zaslúžili Kukura – Sabol, J. Steiner – Kuchár, Šitár, Kušnír – L. Pavlovič, Kováč, Semeši, Ciulis, Kassay (R. Pavlovič).

O tri roky neskôr hrajú o majstrovské body pod názvom Tatran. Plných šestnásť rokov sa v Prešove hral prvoligový futbal, ktorý lákal divákov a jeho aktéri pripravovali početnému a vďačnému publiku hodnotné športové zážitky. Na mnohých úspechoch doma i v zahraničí sa podieľali len 5 tréneri. Na lavičke Tatrana sa za šestnásť rokov vystriedali Sedláček, Karel, Kuchár, Steiner a Jačiansky. Prešovský dres však oblieklo mnoho hráčov.

V radoch Tatrana vyrástli poprední čs. reprezentanti Ing. Ján Karel, PhMr. Gejza Šimanský, František Semeši, Ladislav Pavlovič, Jozef Bomba, PhDr. Igor Novák, Jaroslav Červeňan, Július Holeš a ďalší.

V prvej najdlhšej prvoligovej etape Tatran okrem iných reprezentovali:

Sabanoš, Vankovič, Tobiáš, Mrlina, Tibenský, Reimann, Vrábeľ, Večerka, Javorek, Bobok, Holeš, Pašiak – Sabol, bratia Karelovci, Pavlovičovci, Steinerovci, Vargovci, Gavroňovci, Kuchár, Semeši, Kušnír, Vido, Ferenc, Šimanský, Pucher, Zibríniy, Felszeghy, Petroš, Fecko, Malaga, Gajdoš, MUDr. Valášek, Eliášek, Bomba, Čepček, Tesár, Kováč, Danielis, Polgár, M. Medviď, Ferjančík, Martinček, Janoščin, Kravárik, Bičkoš, Seman.

V sezóne 1965/66, keď Tatran vypadol z najvyššej súťaže, mužstvo viedol J. Steiner, ktorého v záverečných štyroch zápasoch vystriedal Jozef Karel. Hráčsky káder tvorili:

Holeš, Páll, Kozman, Štefan, Rias, Petruľák, Bomba, Kulan, Obert, Grenčík, Dzurej, Gabalec, Žarnay, Turčányi, Olejník, Gavroň, Milko, Petroš, L. Pavlovič, Majerník a Vinkler.

Prvý pád priniesol mnoho diskusií, hľadania príčin, ale aj východísk. Vypadnutie zo súťaže bolo prekvapujúce aj preto, lebo Tatran pred rokom skončil po dobrých výkonoch na druhom mieste v tabuľke.