Pre niekoľkými týždňami som videl video na ktorom spieva ruský prezident V. Putin známy jazzový hit  šesťdesiatych rokov Luisa  Armstronga – Blueberry Hill. Zahraniční herci z USA a Európy vrátane Depardieua mu tlieskali o dušu, zvládol to naozaj obdivuhodne. Neviem prečo, ale pri názve tejto pesničky ma napadlo meno Bútora. Samozrejme ide o poradcu slovenského prezidenta a skladateľa jeho navidomoči ošúchaných pesničiek v podobe prejavov, ktoré síce nespieva, ale prednáša čítaním z papiera a tak mi nevdojak pripomenuli tento starý  šláger. Ten dobrým zostal aj po rokoch, ten ktorý skladá skladateľ Bútora sa na Slovensku ani neujal a ani sa nikomu alebo presnejšie málokomu páči. Náramne totiž pripomína starý okrídlený „So Sovietskym zväzom na večné časy a nikdy inak“,  stačí pritom len niektoré slová vymeniť za iné. A to, že táto pesnička zaznela už aj na pohrebe je naozaj absurdum. Nestačí sa človek čudovať, predsa ten skladateľ Bútora v minulosti nebol až taký, ktorý by do blba opakoval jednu a tú istú melódiu. Zrejme sa niečo stalo, celkom jednoduché, kto muziku zakazuje, ten aj platí, inak to nazvať nemožno. A samozrejme národ si všeličo pamätá, aj láskanie a milkovanie sa s Porošenkom slovenského prezidenta. A nielen to. Pražská kaviareň sa nadchýnala slovenským prezidentom ako protipólom nimi nenávideného Zemana. Českí novinári nelenili a začali uverejňovať v českej tlači  celú histografiu, slovenského podnikateľa A. Kisku,  najskôr ako úžerníka a potom ako Dobrého anjela. A zrazu sa obdiv  nenápadne stratil. Na Slovensku sa tratí každým dňom, na facebooku je najčítanejšou stránkou stránka „Hanbím sa za slovenského prezidenta“, ktorá láme rekordy  návštevníkov a objavujú sa tam samozrejme aj nespisovné výrazy, ktoré nemožno reprodukovať. Zrejme aj to donútilo niektoré agentúry blízke prezidentovi, aby vyšli s akýmsi prieskumom, kde sa prezidentovi pripísala najväčšia populárnosť medzi slovenskými politikmi. Samozrejme sa publikovala, ale málokto tomu verí. Zrejme si to aj prezident aj jeho skladateľ uvedomili a tak začali brázdiť slovenské lúk a háje. Lenže aj tam sa objavili transparenty, ktoré prezidenta poriadne zaskočili. Nový americký veľvyslanec je síce po ruke, ale čert nikdy nespí a čo ak ho  po amerických voľbách vymenia? V takomto nemom úžase sú aj štedro financované mimovládky, ktoré už od Dušičiek denne zapaľujú sviečky za Hillary. Je tu ešte jedna šanca pre prezidenta, vymeniť skladateľa a textára a zložiť vinu na neho, ibaže ten má svoje konexie ešte  z čias keď bol slovenským veľvyslancom v USA.  No možno je aj iná cesta, čo keby nám  slovenský prezident zaspieval  BLUEBERRY HILL?