V posledných dňoch odzneli na slovenskej politickej scéne, na všetkých úrovniach, rôzne názory na udalosti na Kryme. Pikantériou celej záležitosti je aj ten fakt, že dvaja europoslanci z tej istej politickej strany, v ktorej znovu kandidujú, , sa oficiálne vyjadrili absolútne protichodne. S odsúdením, a na strane druhej, so súhlasom s reálnosťou výsledkov ľudového hlasovania na polostrove. Televízni diváci, čitatelia médií, ako aj rozhlasoví poslucháči sú v rozpakoch, o čo vlastne únii ide ? Na týchto stránkach čitateľ už pozná názor, ktorý upozorňoval na vážnosť situácie, ktorá môže nastať v únii po voľbách do EP v máji tohto roku . Žiaľ, varovania o nástupe nacionalistických síl v krajinách západnej Európy sa plne potvrdili už vo voľbách do samospráv a miestnych samospráv vo Francúzsku.

A politici – europoslanci nielen na Slovensku – neberú situáciu vážne. Ba jeden áno, lebo vyhlásil, že ruský nacionalizmus sa stáva hrozbou pre celú Európu. Treba sa na ňu vážne pripraviť, vyhlásil. Je dlhodobo známe, že europoslanci doma, vo svojich krajinách hlásajú iné, ako keď k rovnakej téme sa vyjadrujú na pôde EP. Na demokratický deficit únie upozornil v minulom roku v Bratislave aj predseda Ekonomickej a finančnej komisie EÚ. Povedal, že kríza nie je krízou len eurozóny ako takej, ale kríza všetkých industrializovaných štátov počnúc Japonskom, končiac USA. Kriticky sa vyjadril aj o byrokratickej ťažkopádnosti a neefektívnosti inštitúcií únie. „ Ako môžete vytvoriť skutočnú a fungujúcu hospodársku úniu, keď okrem 17 ministrov financií máte množstvo ďalších úradníkov a tisíce zamestnancov Európskeho parlamentu ? Veď je to hlúposť – vyhlásil“. S dôrazom ďalej dodal, že únia sa bude musieť čoraz viac integrovať, ale parlament a európske inštitúcie celkovo nie sú na to v súčasnom nastavení absolútne pripravené.

Otázka teda stojí takto: ak v národných parlamentoch, ale aj v Európskom parlamente získajú viac politického priestoru krajne pravicové a extrémistické sily, odsúhlasia odovzdanie časti suverenity a niektoré právomoci svojej krajiny do Bruselu? Máloktorý politik na Slovensku si to chce priznať, ale európska politika sa vzdaľuje národným náladám. Svedčí o tom aj fakt, že bežní ľudia vo výskumoch dávajú jasne najavo, že sa im politika Bruselu nepáči.