Komédia v rámci odvolávania ministra vlády Slovenskej republiky Jána Richtera a predsedu vlády Roberta Fica na parlamentnej pôde raz opäť potvrdila, že racionalita, odbornosť, slušnosť a politická kultúra sú pre viacerých poslancov z opozičných radov a najmä „nezávislých“ slová takmer neznáme. Prázdne gestá, všeobecná, v niektorých prípadoch až surové útoky, osočovanie za každú cenu a  rôzne táraniny neprispeli ku kvalite celkom zbytočných mimoriadnych schôdzí a nemali žiadnu účinnosť ani minimálnu hodnotu. Bolo to iba pravidelné, bezduché opozičné divadlo s biednymi hercami. Len veľmi málo poslancov dokázalo objektívne hodnotiť úroveň a užitočnosť práce ministra Richtera a najmä Roberta Fica so znalosťou veci a problémov.

Hrubé porušovanie kultúrnosti a základných princípov kultivovanosti medziľudských vzťahov priam dominovalo v opozičných stranách a vo svorkách nezávislých politických turistov. Niektorí jednotlivci v prílišnom úsilí zviditeľniť seba a svoju miniatúrnu mimoparlamentnú stranu si nedokázali uvedomiť, že každý politický zápas má svoje pravidlá. Musí rešpektovať úctu človeka k človeku a politika k politikovi. Žiaľ, nenávisť, závisť až pomstychtivosť za terajšie dominantné postavenie strany Smer SD na politickej a spoločenskej scéne priam sršali z opozičných lavíc. Takmer všetci vo svojich vystúpeniach potvrdzovali, že slovník plný zloby im nie je príliš vzdialený. Zástupcovia ľudu si ešte stále nedokážu uvedomiť, že každá neobjektívna kontra v politickom zápase je vždy krutá a zbabelá. Aj preto celkovú atmosféru v často poloprázdnej rokovacej sále, v ktorej chýbali aj viacerí predkladatelia návrhov na odvolávanie ministra a predsedu vlády, charakterizovala zloba a nenávisť. Všetci, čo dostali dôveru voličov by si mali uvedomiť, že aj tú najostrejšiu kritiku problému, alebo jednotlivca, sa dá povedať kultúrne, objektívne, bez akéhokoľvek politického či spoločenského vybočenia. Len treba chcieť a najmä vedieť.