Kontakty
Slovenský rozhľad
Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava

Vladimír Dobrovič
0915 798 909

mail: skrozhlad@gmail.com
Naši partneri:

Bieda našej žurnalistiky – Rudolf Slezák

Od posledného čísla Slovenského rozhľadu uplynuli tri týždne a znova tu bolo niekoľko udalostí, o ktorých by sa človek rád dozvedel viacej, no naše verejnoprávne média ich  prehliadli a tak ostali bez povšimnutia. Potom sa divíme, že našinec hľadá informácie a odpovede na svoju zvedavosť aj z iných zdrojov, o ktorých Juraj Smatana tvrdí, že šíria proruskú propagandu a neodporúča nám do nich vstupovať. Mohli by nám vraj pobalamutiť našu myseľ. Rovnaký názor prezentujú aj naše bežne dostupné média, no pre nich sú tieto podozrivé weby nežiaduce hlavne preto, že im môžu odoberať čitateľov. Osobne si myslím, že ak by naši žurnalisti písali o domácej a medzinárodnej situácii objektívnejšie a pravdivejšie, ak by nám nevnucovali iba jednostranný pohľad na dianie doma a vo svete, nemusel by sa náš človek dostávať do objatia týchto webov. K tomu, aby  prestal pobehovať po internete a hľadať tam odpovede na svoju zvedavosť, museli by prestať mnohé veci prekrúcať, bagatelizovať, ignorovať a čo je ešte horšie, dokonca i zamlčovať. V čerstvej pamäti mám napr. návštevu Ruského prezidenta Vladimíra Putina, neďaleko od nás v Slovinsku. Oživme si, ako nás o jej priebehu poinformovala naša RTVS, ktorú si platíme a od ktorej by som očakával profesionálnejšie spravodajstvo.

 

Vladimír Putin prišiel do Slovinska na jednodňovú pracovnú návštevu a okrem bežných rozhovorov s predstaviteľmi tohto Balkánskeho štátu, zúčastnil sa aj ceremónie, ktorá sa konala na počesť stého výročia kaplnky, postavenej na pamiatku ruských vojakov, ktorých v priesmyku Vršec, v roku 1916 zasypala lavína. Spravodajský štáb urobil z tejto ceremónie iba krátky záber, nič viac. Rovnaký čas však venoval záberom na protestujúcich Ukrajincov proti Putinovej návšteve, pred ruským veľvyslanectvom. Bolo ich tam asi 20. Trocha pridrahá turistika TV štábu, aby musel vycestovať za takouto informáciou. Len tak mimochodom, podľa prieskumu verejnej mienky, inštitút Median zistil, že sedem z desiatich Slovincov, návštevu Putina vo svojej krajine uvítalo. Napriek tomu, že Putinova cesta do Slovinska, vraj skomplikovala dovolenkárom cestovanie a spôsobila zápchy. Akoby tie zápchy neboli aj pred tým a ešte väčšie potom.  Skôr by nás však zaujímalo, keby nám komentátor viac povedal, ako k tej tragédii Vo Vršači vlastne prišlo.  Takto si to človek musí vyhľadať  na internete, prípadne na niektorom nežiaducom webe, ak sa chce dozvedieť o tom, čo tam vlastne tí ruskí vojaci, ktorých pochovala lavína, robili. Až tak sa dozvie, že to boli vlastne zajatci, ktorí postavili nielen drevenú kaplnku, ale vybudovali a udržovali aj vojenskú cestu cez Vršač, v nadmorskej výške 1611 metrov, neďaleko Kranskej Gory. Za prvej svetovej vojny umožňoval tento prechod presuny Rakúsko-Uhorskej armády na taliansky front, no 8. marec sa stal pre 300 zajatcov osudným, zasypala ich lavína. Ak už chcel TV štáb natočiť niečo zaujímavé do spravodajskej relácie, mohlo to byť aj dôstojnejšie odhalenie pamätníku na hlavnom cintoríne v Ľubľane, namiesto záberov na hŕstku Ukrajincov. Pamätník, ktorý Putin odhalil počas svojej návštevy, padlým ruským a sovietskym vojakom počas prvej i druhej svetovej vojny v tejto krajine, bol totiž v niečom predsa len výnimočný. Ide o prvý pamätník tohto druhu mimo Ruska,  a je na ňom zaznamenaných 3000 mien padlých  vojakov. Ich pamiatku si uctil na Ľubľanskom cintoríne aj starosta mesta, Zaran Jankovič. Pamätník zhotovili  ruskí sochári z bieleho mramoru. Celkovo si myslím, že naša RTVS si v tomto prípade svoju spravodajskú prácu odflákla. A to po nás chcú, aby sme im viac platili na poplatkoch.

 

Je to iba jeden prípad z mnohých, kvôli ktorému človek nedôveruje naším médiám a musí si dopĺňať svoju zvedavosť z iných zdrojov. Rovnako však naším médiám zazlievam i to, ako od ignorovali jednu veľkú udalosť z nedávnych dní na Ukrajine. Desaťtisíce pravoslávnych ukrajinských a ruských kresťanov, putovali zo všetkých kútov krajiny do Kyjeva. Modlili sa, spievali a doprosovali sa vrchnosti, aby už konečne bol na Ukrajine mier. Čo sme sa o tom dozvedeli z našich médií? Nič, akoby nejaká nová medzinárodná Internacionála vydala príkaz alebo zákaz sa o tom čo i len zmieniť. No a na domácej scéne zasa výborne funguje spravodajstvo o tom, čo sa deje každý pondelok pred Bonapartom. Média nás o tom podrobne informujú, len tie ich odhady o počte protestujúcich sú otrasné, akoby ich spravodajcovia neovládali matematiku.  O pondelku 1. augusta sa dozvedáme: - Pravda, Topky a Aktuality.sk sa zhodli, že ich tam prišlo asi 700, RTVS to odhadla asi na tisíc, no a neboli by to spravodajcovia zo SME a Jojky, ktorí tvrdia, že ich bolo 1400. Komu veriť? Kto z nich už nosí Matovičovo tričko? V každom prípade, aj z takýchto dôvodov strácajú ľudia dôveru v naše verejnoprávne média a začínajú čoraz častejšie listovať aj v tých nežiaducich.