Nobelovo námestie 8
851 01 Bratislava
Vladimír Dobrovič
0915 798 909
mail: skrozhlad@gmail.com
Batalión invalidov – Rudolf Slezák
Zabili nám Ferdinanda - oznámila pani Mullerová Švejkovi, keď si natieral na kolena opodeldokom - masťou, ktorou si liečil silný reumatizmus. Bol to obyčajný, nenápadný človiečik, ktorý sa živil predajom psov a ktorého vojenská komisia vyhlásila za blba. Až Jaroslav Hašek z neho urobil postavu, ktorá vošla do histórie. Preslávil ho už na začiatku svojho románu - Osudy dobrého vojaka Švejka, keď ho jeho posluhovačka, posadila na invalidný vozík a viezla ho, ako regrúta, na vojenskú odvodovú komisiu, ktorá sa rozhodla znova posúdiť jeho zdravotný stav. Vypukla totiž vojna. Švejk sedel na vozíku vo vojenskej čapici, mával barlami a vykrikoval vlastenecké heslá. Na Belehrad, na Belehrad, ozývalo sa najčastejšie z jeho úst. Sprevádzali ho davy ľudí, strážnici mu salutovali, každý kto toho bol svedkom, mu tlieskal a prejavoval sympatie. Dokonca aj niektoré pražské noviny, sa vraj zmienili o tom, ako stará matička, tlačila na vojnu vlasteneckého mrzáka. "V tejto ťažkej dobe, synovia nášho národa, pripútaní na invalidný vozík, tiež chcú dokázať svoju vernosť a oddanosť cisárskemu trónu", napísali o tejto príhode. Prečo som si spomenul na Jozefa Švejka práve teraz, keď už uplynulo celé storočie, od čias, keď sa rozhodol tento človiečik, zabojovať za cisára pána a jeho rodinu? Možno to bude znieť trocha neúctivo voči našim novým spojencom, no práve udalosti na Ukrajine mi oživili v pamäti túto príhodu. Ktovie, ako by ju opísal Jaroslav Hašek.
Iste nie som sám, kto dnes sleduje dianie u susedov, iba cez naše média. Prirodzená ľudská zvedavosť nás totiž núti "zalistovať" si aj v zahraničných médiách, z ktorých sa dozviete aj o takých veciach, o akých sa u nás nepíše. Vďaka internetu som sa dozvedel aj o tom, čo sa píše napr. v Komsomolskej Pravde. Musím však podotknúť, že z časov socializmu, jej ostal iba ten názov, že o komsomolských myšlienkach a ideáloch, sa tam už nič nedozviete. No a tam som, 8.12. natrafil na článok Filipa Pastuchova - Boli invalidmi, budú z nich samochodní kiborkovia. Akoby to bola príhoda zo starých čias, o ktorých písaval Jaroslav Hašek. Dočítal som sa o ťažkých časoch na Ukrajine, keď štátny rozpočet nevládze poskytnúť každému dostatok prostriedkov na slušné živobytie. Okrem obrovského množstva problémov, ktoré spôsobila vojna na východe krajiny, sa zrazu vynoril aj problém s invalidmi, kalikami, ktoré táto vojna zmrzačila. Ľudia v nej iba nezomierajú, ale vracajú sa domov aj doráňaní a zmrzačení v takom stave, že už iba veľmi ťažko sa budú zapájať do normálneho života. No a práve o týchto ľuďoch sa treba postarať v prvom rade, aby mohli dôstojne žiť. Štátny rozpočet je chudobný, preto je každá rada dobrá. Rozum sa však človeku zastavuje, keď sa dozvedá, čo ponúkla jedna z mnohých spoločenských organizácii - Federácia invalidov tzv "Tamarina". Vlastenci z tohto spolku, sa rozhodli zhromaždiť a odoslať do bojov na východe, batalión bojových invalidov , na operácie v Novorussiji. Je to vraj projekt nielen ambiciózny, ale aj dobre premyslený, s európskymi rozmermi. Na začiatok požiadali Kyjev, aby im prispel 150 oblečeniami, dvomi automobilmi na prevoz invalidov na kolieskach a jeden automobil pre operatívne účely, zbrane, stany a ostatné potreby.
Kedysi sa hádzali pod tanky 14 ročné deti, ovešané granátmi z Hitler jugend, dnes tak budú robiť kaliky na invalidných vozíkoch?, spytuje sa autor článku. Viceprezident tohto projektu Iľja Kravčenko, sebavedomo prehlásil: Spýtajte sa v hociktorej nemocnici, kde ležia ranení vojaci a chlapci vám povedia, že si neželajú, aby sme ich zaradili medzi invalidov . Chcú naďalej bojovať za Ukrajinu.
Ťažko uveriť takémuto bojovému nadšeniu, keď vidíme a počúvame iných chlapcov vracajúcich sa zo zajatia. Ak je však pravdou to, čo sa píše v tomto článku o bojachtivých invalidoch, potom je pravdou aj to, čo pomútilo hlavu dobrého vojaka Švejka. Vlastenectvo a patriotizmus, sú ešte i dnes, ako vidno, dôležitou súčasťou človeka a dá sa na tom stavať. Ak môžu na východe Ukrajiny, operovať batalióny s názvom "Panna Mária: alebo "Ježiš Kristus", prečo by tam nemohol bojovať aj batalión Invalidov, zavŕtalo v hlavách tvorcom tohto projektu a začali sa angažovať vo vojne so separatistami. Čo na tom, že okrem fyzických invalidov, pribúda vďaka tejto vojne, čoraz viac aj invalidov duševných?