Jubilant Bartolomej Majerník sa narodil 23. augusta 1952 v obci Ptičie neďaleko Humenného. Mal štyroch mladších súrodencov, o ktorých sa v prípade potreby musel postarať a pomáhať tak rodičom, ktorí mali okolo domu či záhrady roboty viac ako dosť. Po futbale nepokukával len na ihrisku v rodnej obci, ale najmä v Humennom, kde chodil na základnú školu, do ktorej denno-denne dochádzal.

S podporou rodičov začal s futbalom ako desaťročný pod vedením prvého trénera P. Melka, ktorý ho zaúčal futbalovému umeniu. Zodpovedný prístup a chuť neustále sa zdokonaľovať priviedli Bartolomeja Majerníka do kategórie staršieho dorastu, kde trénerskú taktovku držal J. Pirič. Vďaka dobrým výsledkom sa napokon dostal do „A“ mužstva Humenného, kde ho viedol tréner Pšenka.

Jeho detstvo a roky mladosti boli neustálym kolotočom medzi strážením súrodencov, úlohami, cestovaním z a do školy, tréningami a pomocou rodičom, čo si vyžadovalo nemálo úsilia. Takýmto spôsobom sa však naučil disciplinovanosti, obetavosti a zodpovednosti. Ako poznamenal, tieto atribúty mu pomohli dosiahnuť úspech a nimi sa po celý život riadil nielen ako aktívny futbalista, ale neskôr i ako tréner.

Dosahované úspechy na poste stredopoliara, prirodzený pohyb a futbalové myslenie na trávniku ho predurčovali na vstup do vyššej súťaže, a to do prvej futbalovej ligy v Československu. Záujem o jeho talent bol veľký, do svojich radov ho chcela Lokomotíva Košice i Inter Bratislava. To boli mužstvá, ktoré v tom čase hrali v I. lige prím.

Napokon prijal tretiu ponuku z Tatrana Prešov. „Som lokálpatriot, východné Slovensko bolo mojou prioritou, a tak som vďačne prijal ponuku hrať za Tatran, ktorý bol mojou srdcovou záležitosťou,“ vraví s úsmevom na perách Bartolomej Majerník.

V Tatrane Prešov bol vrelo prijatý, dobre zapadol do kolektívu, vďaka ktorému sa kvalitatívne významne zlepšil a vo svojej futbalovej kariére dosiahol niekoľko pozoruhodných úspechov. Fyzicky a dobre stavaný bývalý futbalista Chemlon Humenné ako nový hráč v Tatrane veľmi oceňoval trénerské schopnosti J. Karela, neskôr Š. Jačianskeho a B. Malagu.  Vážil si všetkých spoluhráčov, obzvlášť I. Nováka, J. Bubenka, J. Mačupu a J. Šálku.

Dňa 17. augusta 1977 sa na obnovenom štadióne Tatrana Prešov a prvý raz pod reflektormi odohralo významné prvoligové stretnutie s atraktívnym súperom Dukla Praha, ktorá bola majstrom republiky. Stretnutie po vynikajúcom výkone futbalistov Tatrana Prešov skončilo vysokým víťazstvom 4:0. Dva ukážkové góly do siete Dukly zaznamenal Bartolomej Majerník, ktorý za veľkého aplauzu potešil 12 000 prítomných divákov. O tejto návštevnosti sa môže na súčasných podobných stretnutiach len snívať. Vtedy Tatran skrátka lákal priaznivcov na dobrý futbal. Tréneri Štefan Jačiansky a Belo Malaga poslali na trávnik proti Dukle Praha mužstvo v zložení: Červeňan, Komanický, Čabala, Baláž, Mačupa, Majerník, Šálka, Prno, Sobota, Bubenko, Kufa.

Bartolomej Majerník bol hráčom úspešného kolektívu. Dokazujú to mnohé výsledky  – v roku 1978 získal Tatran Prešov prvé miesto v skupine v letnej súťaži Interpohár, víťazstvo vo futbalovom stretnutí proti Spišskej Novej Vsi v súťažnom ročníku 1979/1980, kde sa Tatran tešil z postupu do najvyššej súťaže, v ročníku 1980/1981 získal Tatran Prešov víťazstvo v Stredoeurópskom pohári.

Spolu s ďalším vynikajúcim futbalistom Igorom Novákom, ktorý šesťkrát obliekal dres Československa, už ako tréneri dosiahli významný úspech, keď sa pod ich vedením starší dorastenci Tatrana Prešov stali majstrom ČSFR v roku 1992.

Pri príležitosti osláv 95 rokov futbalu v Prešove (1898 – 1993) bol dňa 1. júna 1993 na štadióne Tatrana Prešov veľký futbalový sviatok. Na zelenom trávniku sa odohral zápas internacionálov, v ktorom bol nominovaný aj Bartolomej Majerník. Súperom domáceho mužstva bol futbalový kolektív z Majstrovstiev Európy 76, v ktorom hrali známi futbalisti ako: Z. Nehoda, bratia Čapkovičovci, A. Panenka, J. Adamec, P. Biroš, J. Móder, K. Dobiáš, J. Jurkemik, A. Vencel, A. Ondruš a ďalší.

Trénerskú taktovku Internacionálov viedol vynikajúci ľavý krídelník a Československý reprezentant Gejza Šimanský, ktorý za Československo odohral pätnásť reprezentačných zápasov.

Vráťme sa ale ešte do jeho študentských čias. V rokoch 1969 – 1974 študoval Bartolomej Majerník na Strednej odbornej škole chemickej v Humennom, kde ho učil stredoškolský profesor slovenského jazyka a literatúry a dejepisu, František Ruščák. „Berty bol seriózny študent, na maturite obstál dobre, skúšku zo slovenčiny urobil bez problémov. Počas strednej školy ma zaujal svojím futbalovým talentom, hrával za školu aj za humenské mužstvá počnúc dorastencami. Predpokladal som, že si ho všimnú aj ligoví funkcionári, a nemýlil som sa, lebo Berty sa dostal do prešovského Tatrana a presvedčil aj trénerov. Hral stabilne v strede obrany. Tatran mal v tom čase vynikajúcich hráčov a on bol vždy v základnej zostave. Z množstva zápasov si najviac pamätám ten, v ktorom dal Berty reprezentačnému brankárovi z pražskej Dukly Viktorovi gól z priameho kopu zo vzdialenosti 20 metrov. Na tom zápase som bol prítomný a reportér Karol Polák vtedy do mikrofónu priam kričal – Majerník, gól, toto meno si zapamätajte! Dnes sa sporadicky s Bertym stretávam na prešovskom Sídl. III, rád sa pri mne zastaví a prehodí pár slov – aj o futbale. O súčasnom prešovskom nerád hovorí, a ak aj sa o ňom zmieni, tak so smutným tónom v hlase. A má pravdu,“ poznamenáva na záver literárne činný a uznávaný doc. PhDr. František Ruščák, CSc.

Jubilujúci Bartolomej Majerník má určite bohaté futbalové spomienky od začiatku až do chvíle, keď sa rozhodol ukončiť futbalovú kariéru. Chvíle radostí, sklamaní a smútku mu určite oživí nedávno vydaná a úspešná kniha Sedemdesiatka prešovského prvoligového futbalu 1950 – 2020 od autora PhDr. Jozefa Kuchára, ktorý je dlhoročným novinárom, šéfredaktorom novín Slovenský rozhľad a predsedom Únie slovenských novinárov, v minulosti organizátorom mnohých významných športových podujatí s medzinárodnou účasťou na Slovensku. Jubilant sa v knihe určite nájde, a to z čias, keď obliekal zeleno-biele pruhy v drese Tatrana Prešov.

Za fanúšikovskú rodinu ďakujeme za športové futbalové výkony, najmä radosť z víťazstiev, na ktorých mal podiel, za pekné góly, pri ktorých 10 – 12 tisíc divákov hrdelne kričalo góóól!

Zároveň do ďalších rokov prajeme spolu s pani manželkou Irenou veľa krásnych a radostných chvíľ, pohodu v rodinnom kruhu, dobré zdravie pre syna a dcéru a šťastnú budúcnosť vnúčikovi a vnučke do ďalších rokov života.

Foto: archív autora a B. M.