Pri prepínaní kanálov v spomienkovom prílive novembrových osláv ma na moment pomýlila plná Letná... Transparent s menom Babiš, karikatúra prezidenta Zemana s klaunovským nosom a pohľad na súčasné oblečenie zhromaždených mavšak rýchlo vyviedli z omylu. Uplynulo 30 rokov, no „blbá“ nálada nad hlavami státisícov akoby nepominula. Vtedy, v sobotu 26. novembra 1989 sa na spartakiádnom cvičisku zišlo vyše 600 tisíc síce nespokojných občanov s dožívajúcou vládou jednej strany, no plných nádeje a túžby po zmene. Volali heslá: „máme toho dost“, „slobodu“, „chceme novú vládu“, „demokratické voľby!“Vtedy ešte disident a predstaviteľ novozaloženého Občanského fóra Václav Havel v čiernej reportérskej bunde z tribúny premrznutému davu povedal: „po 40-rokoch totality začali doteraz manipulovaní ľudia konečne slobodne myslieť a konať!“

Tentoraz, v sobotu 16.novembra 2019, sa cez sociálne siete a médiá nechal „slobodne“zlákať pod tribúnu na pražskej letenskej pláni polovičný počet. 250 až 300 tisícúčastníkov protivládnej demonštrácie Milión chvilek pro demokracii je značný počet, no len nepatrné percento z celkového českého elektoriátu 7,7 milión voličov. Práve väčšina z neho si v posledných slobodných parlamentných voľbách demokraticky zvolila vládu na čele s Andrejom Babišom a v priamych prezidentských voľbách Miloša Zemana za hlavu štátu. Takže takáto protivládna demonštrácia žiadajúca demisiu dvoch najvyšších ústavných činiteľov štátu je protismerom Nežnej revolúcie a popieraním princípov parlamentnej demokracie.Možno spomienková nostalgia tých starších, ktorým nedovolili koncom roka 1989 stavať šibenice ale aj túžba najmladšej generácie zorganizovať si „svoju vlastnú“ revoltu. To môžu byť pohnútky k účasti na protestoch.Predstaviteľ hnutia Mikuláš Minářciele sformuloval takto: „Chceme mít politiky, kteří respektují demokratická pravidla a instituce, nelžou, nekradou a nestraší a nejsou ve střetu zájmů. ” A na záver protestu zopakoval výzvu na odstúpenie premiéra Babiša, pokiaľ nevyrieši konflikt záujmov a neodvolá ministerku spravodlivosti Mariu Benešovú. Zaznelitiež tri termínované vyhrážky do konca roka. Inak budú masové protesty pokračovať.

Čo ale muselo najviac zaujať politológov, boli tri výzvy adresované Minářom z tribúny protivládnej demonštrácie priamo českej opozícii. Opozičné strany sa majú po prvé otvoriť ľuďom a povedať im, ako je možné sa k nim pridať. Druhou výzvou je, aby priniesli uskutočniteľnú a uveriteľnú politickú víziu zrozumiteľnú pre všetkých. Treťou výzvou je vyriešenie problému oslabených hlasov voličov v dôsledku roztrieštenosti opozície."Do roka a do dňa, do 17. novembra 2020, sformulujte hlavné problémy krajiny, ako ich budete riešiť, aké sú najväčšie príležitosti a výzvy a kam by vaša strana chcela krajinu viesť," vyzval Minář.

Český premiér, ktorého státisícový dav vyzýva na rezignáciu pre iDNES.cz  k dianiu na Letnej v Prahe zareagoval. Na rozdiel od expremiéra Roberta Fica, ktorý v marci 2018 utiekol z bratislavského Úradu vlády pod tlakom menšieho počtu krikľúňov, Andrej Babiš si udržal  chladnú hlavu. Zatiaľ. Odmietol, že by odvolal ministerku spravodlivosti Mariu Benešovú, ako aj to, že by sa zišiel so šéfom spolku Milión chvíľok pre demokraciu Mikulášom Minářom. Parlamentní listy priniesli jeho polemiku s demonštrantami:„A prečo by som mal rezignovať? Nerozumiem tomu. Keby som rezignoval, padá celá vláda. Čo by sa stalo potom? Pán prezident by musel vymenovať nového premiéra. Koho? To zase rozhodne pán Minář na Letnej alebo čo? Nechápem to. Veď máme slobodné voľby. Hnutie ANO vyhralo voľby, zostavili sme vládu,“ povedal Babiš. A nevidí ani dôvod na stretnutie s hlavným organizátorom hnutia Milion chvilek... Lídri opozície sa však s Minářom stretli. „Opozícia na tom musí byť fakt biedne, keď im tu dáva inštrukcie 26-ročný nedoštudovaný študent a hovorí im, čo majú robiť. To teda dopadli,“ poznamenal premiér ČR.

Stačil však letmý pohľad na Letnú, aby pozornému divákovi neušli znaky nákladnej a organizačno-technicky náročnej akcie. Desiatky obrovských veľkoplošných led obrazoviek, ozvučenie, zábrany, montované pódium, animácie, garancia občerstvenia, milión letákov s požiadavkami, transparenty, vlajky... K tomu početný tím všetkých zložiek integrovaného záchranného systému, policajtov i dobrovoľníkov. A samozrejme - účasť hercov a spevákov. Je všeobecne známe, že väčšina z nich cíti mastný hrniec už na diaľku. Tak neomylne ako šimpanz vodu pod korytom vyschnutej rieky... A to vôbec neverím v pravosť plagátu, ktorý koloval medzi ľuďmi e-mailovou poštou tvrdiac, že sa za účasť platí demonštrantovi po 500 Kč. Myslím, že je to jeden z ďalších hoaxov, ktorými sa ktosi v zákulisí snaží viac ako diskreditovať organizátorov, odviesť pozornosť od zásadného problému takýchto masových „počinov“ alebo len mútiť vodu v českom rybníku.

Každý z nás vie, ako sa varí guláš. No len málokto pozná ingrediencie na zamiešanie farebnej revolúcie. Mám pocit, že ich v Prahe na Letnej bolo v novembri 2019 výrazne cítiť aj dobre vidieť. Francúzsky spisovateľ Honoré De Balzac  s ľútosťou skonštatoval, že: „V revolúciách, tak ako v búrkach na mori, pevné hodnoty idú na dno, ľahké veci vynesie príliv tesne pod hladinu.“ Vôbec ma neprekvapí, keď by sme sapo čase dozvedeli,  že spomínaný fejkový plagát vyrobila istá izraelská agentúra /na Slovensku už dobre známa/, aby sa ním podkúrilo pod kotlom s revolučnými výzvami. Ani prípadné informácie o tom, že korenie do toho guláša zaslal istý nemenovaný americký filantrop... Veď už Napoleon Bonaparte vedel, že: „V revolúciách sú dva typy ľudí: jedni ich robia, druhí na nich zarábajú.“