Počas štvrtkového podvečera 21. januára obletela Prešov smutná správa o náhlom odchode akademického sochára Dušana Pončáka do umeleckého neba. Žiak Rudolfa Pribiša sa stal známou osobnosťou vo svojom remesle už od študentských čias, keď ako vysokoškolský študent chodieval pomáhať svojim starším a odborne skúsenejším kolegom počas rekonštrukčných prác na komplexe Rákocziho paláca v centre mesta, ktorého nádherné priestory sa stali sídlom Krajského múzea v Prešove.

Dušan patril do kultúrneho sveta Prešova dlhé desaťročia a jeho umelecká i životná filozofia boli úzko späté s týmto mestom. Ako múdry a voči umeniu mimoriadne citlivý človek trávil so zanietením svoj čas aj doplňovaním malej kolekcie drevených madon, ktorých vekový prierez je úctyhodný, od 15. až po 20. storočie. Každú z nich sa snažil čo najkvalitnejšie zreštaurovať a konzervovať, aby predĺžil jej vek čo možno najviac. Niektoré kusy však dávali do poriadku aj známi odborníci na reštaurovanie. Medzi priateľmi niekedy rozprával o osudoch tej-ktorej drevenej plastiky a najmä o tom, ako sa k nim dostal. Na zbúraniskách, pri adaptačných a rekonštrukčných prácach na rôznych budovách, iné mu priniesli alebo aspoň dali informáciu o ich existencii nielen známi, ale aj úplne cudzí ľudia, ktorí sa dozvedeli o jeho záslužnej činnosti pre záchranu kultúrneho dedičstva nášho národa. Tak sa mu podarilo objaviť a zachrániť aj jednu plastiku z dielne Majstra Pavla z Levoče. Základ svojej zbierky daroval bez akejkoľvek náhrady Šarišskej galérii v Prešove (2006), ďalšie predal iba za symbolickú cenu. Naplňoval tak svoje krédo, že on je vlastne iba opatrovateľom časti kultúrneho bohatstva, ktoré patrí všetkým. Celkom takto prešlo do fondu galérie vyše 150 vzácnych drevených plastík.

Popri absolvovaní množstva sympózií, spoločných i samostatných výstav (napr. Belgicko, ČR, Francúzsko, Poľsko...) vytrvalo pracoval. Symbolmi Prešova sa stali predovšetkým dve jeho diela. Postava okrídleného  Ochrancu mesta, stojaceho priamo v centre pred radnicou a mramorový reliéf vo foyeri budovy Divadla Jonáša Záborského, ktoré nazval Niť umenia.  Prešovská verejnosť sa s majstrom Pončákom rozlúčila v stredu 27. januára. Česť jeho pamiatke!