Z poverenia, ktoré sme si udelili,

zabavujeme všetko, čo nám príde pod ruku.
Účtujeme.
Zoraďujeme živly podľa veľkosti.
Stávame sa príručným zoznamom pre vlastnú potrebu.

Potom už len čakáme na príležitosť.
Ach, aké vzletné je byť básnikom.

Našťastie to zavše zlyhá.
Vynášame zo seba veci mimo poradia
a svetlo si z nich samo vyberá.
Odrazu sme tu len do počtu.
Iba takí nadobúdame svoj pravý význam,
ako neodmysliteľná nula vo vysokom čísle.

(Z knihy Nezaručené správy, 1981)