Pozoruhodný rok 2015 pomaly končí a zdá sa, že budúci bude ešte pozoruhodnejší. Ľudia vravia, že každý rok je z roka na rok horší. Niečo na tom pravdy bude, svet totiž nesmeruje k lepšiemu ale k horšiemu. Politická šachová doska sa mení, namiesto jedného setového lídra /USA/ máme tu hneď troch – USA, Rusko a Čína. A niekde medzi nimi sa potáca Európska únia so svojimi starosťami a problémami.

Pred pár dňami bol minister zahraničných vecí USA J. Kerry v Moskve, kde sa stretol nielen so svojim kolegom Lavrovom ale aj prezidentom Putinom a debaty trvali tri hodiny. Niečo sa deje, ale mení k lepšiemu.

- Podľa všetkého áno. Debatovať tri hodiny, to už je fuška a podľa informácií sa debatovalo nielen o Sýrii, Ukrajine či Turecku. John Kerry chcel debatovať s Putinom zoči-voči, lebo Lavrov je tvrdý diplomatický oriešok. To sa nepodarilo, lebo Putin bol toho názoru, že najprv nech všetko prerokujú ministri a on potom posúdi ich spoločný návrh. A tak aj bolo. Na ministerstve zahraničných vecí sa Kerrymu páčila jedlička a hlavne na nej visiaci Dedo Mráz s ktorým začal vrtieť. Lavrov mu ho nezištne podaroval. Okrem toho počas prechádzky na Arbate, kde nie sú nízke ceny, kúpil matriošky a iné darčeky za 5OO dolárov. Pri stretnutí s Putinom mu ruský prezident povedal, že už ani nestačia sledovať jeho cesty a že by si mal odpočinúť. Evidentne unavenému Kerrymu to dobre padlo. Zdá sa však, že aj keď Kerry nedosiahol to čo chcel, zablýskalo sa na lepšie časy. Kerry sa verejne dištancoval od politiky izolácie Ruska. „U nás niet takej politiky, ktorá si stanovuje za cieľ izoláciu Ruska. Jednoducho nie je“. To sú slová Kerryho. Treba dodať, že USA napriek sankciám s Ruskom veselo obchodujú a EÚ, ktorá sa každú chvíľkun „morí“ sa sankciami, ktoré škodia skôr jej, vyzerá skôr ako „ strašiak v kukurici“. Budúci rok je rokom odchodu nositeľa Ceny mieru B. Obamu z funkcie a chcel by odísť so cťou. Tak ako viceprezident Biden, ktorý nedávno na Ukrajine „zavelil k federalizácii“ tohto štátu.

A aj frontový veterán z Vietnamu J. Kerry, ktorý kedysi nosil transparenty proti vojne by chcel odísť v pokoji. A tak sa zdá, že sú už pripravené dokumenty, ktoré urobia Ukrajinu „Spojenými štátmi Ukrajiny“ a budú v ekonomickej sfére vplyvu Ruska a v politickej sfére nárazníkovým pásmom Východu a Západu. Čo sa týka Blízkeho Východu tak tu jednoducho politika USA zlyhala, jeho destabilizácia podľa informácií Medzinárodného Červeného kríža a humanitárnych misií OSN spôsobila, že vyše 100 miliónov ľudí/!/ je pripravených odtiaľ utiecť do Európy. Rusko sa tu adaptuje a USA už nekričia o odstránení Asada. Ruské bombardovanie spôsobuje, že islamisti z Daišu utekajú kade-tade, aj do Lýbie, kde by sa chceli adaptovať, tak ako v Sýrii. Turecko sa Erdoganovou politikou dostalo do takých problémov, že už má problematické vzťahy nielen s Ruskom, ale aj s USA a OSN a nikto neverí, že miliardy, ktoré dostali od EÚ na riešenie emigračnej krízy niečo na tom zmenia. V Európskej únii panuje chaos, eurospektici a izolacionisti naberajú na váhe a majú aj podporu obyvateľstva. A je tu ešte Čína, ktorá v posledných dňoch zaujala tvrdý postoj k USA a nedovolí nikomu „kafrať“ do svojich záujmov. Z tohto hľadiska sa treba pozerať aj na návštevu Kerryho v Moskve, ten kto niečo chce tak prichádza, aby to „ chcenie“ naplnil. A tak možno rok 2016 bude rokom nových obzorov na svetovej politickej scéne. Kiežby to tak bolo.

Ukrajina, ktorá sa stávala jablkom sváru Východu a Západu sa ocitla kdesi na druhom pláne, hovoria o tom aj posledné udalosti, keď politici po sebe hádžu poháre s vodou. S Ukrajinou ma Slovensko takmer sto kilometrovú hranicu, čiže treba vedieť, čo sa za ňou deje.

- Tam sa už dva roky dejú veci, ktoré niekedy normálny človek ani nie je schopný pochopiť. Keď „ strýko Joe“/Stalin/ po druhej svetovej vojne stvoril Ukrajinu, vedel čo robí a pripravil pre budúce generácie časovanú bombu v Európe. Ukrajina je v podstate umelý útvar, kde len Donbas je typicky ruský a ostatné časti patria do sféry záujmov Poľska, Rumunska i Maďarska. A tieto krajiny sa pri súčasnej situácii k tomu vehementne hlásia. Ak sa Rusko a USA nedohodnú na nejakom rozumnom riešení, za našimi humnami bude mať problém aj Slovensko. Ale prečo do Ukrajiny pchajú nos USA je nepochopiteľné. Vopchali ho tam a teraz čakajú, že tento problém vyrieši EÚ ? Pričom všetky problémy s Ukrajinou padli na hlavu EÚ.A v EÚ si niektoré krajiny riešia svoje veľmocenské plány, Poľsko siaha po Galícii, Rumunsko po Besarábii a Maďarsko po Zakarpatsku. Návrh amerického viceprezidenta Bidena, ktorý navrhol nedávno na Ukrajine vytvorenie federatívnych Spojených štátov Ukrajiny je začiatkom jej rozpadu, nasledoval by totiž prechod niektorých štátov ústavným spôsobom do lona Poľska, Rumunska a Maďarska a Donbasu do Ruska.

V hre je teda Ukrajina a keď Porošenko týchto dňoch v Bruseli prosí o bezvízový styk a ak sa tak stane, tak tieto tendencie sa len umocnia. To znamená pre Slovensko aj to, že nemôže spokojne spávať a východnú hranicu strážiť čo najostražitejšie, zvlášť keď je Schengenská. Do toho patrí aj to, aby slovenský prezident A. Kiska svoje aktivity koordinoval s vládou a nevydával sa na svojvoľné „ krížne cesty“. A slovenskej vláde zasa nemôže byť ľahostajná slovenská menšina na Zakarpatsku, ktorá by mala padnúť do „ maďarskej veľmocenskej pasce“, treba to pripomenúť, pretože slovenské ministerstvo zahraničných vecí sa tvári, ako keby sa nič nedialo – slovenskú menšinu zjedol pes a prajeme mu dobrú chuť. Škoda, že snahy Rusínov/aj s menšinami/ nie sú koordinované Českou a Slovenskou republikou, pretože Zakarpatská Rus ako bývalá súčasť Československa/ aj s negatívnym behom vecí/ inklinuje skôr k bývalému Československu, ako k Maďarsku, teda Uhorsku, kde predtým tiež patrila. Rusínskym horalom je bližšie Slovensko, ako maďarská“ puszta“ a o natureli to platí tiež. V Berehove sa pred pár dňami sa stretli zástupcovia 114 sídiel Zakarpatská, ktorí chcú vytvoriť akýsi“ Maďarský región“, tam však žije aj slovenská menšina, slovenská vláda by mala tam delegovať ako splnomocnenca SR J.Čarnogurského, ktorý sa asi ako jediný na Slovensku v tejto problematike vyzná.

Emigračná vlna spôsobila chaos v Európe, francúzske voľby, situácia v Nemecku, Poľsku, ale aj na Balkáne, ako keby veštili, že európsky dom postihlo zemetrasenie.

- To samozrejme nie je náhoda, USA sú majstri vytvárania chaotických situácií, to im treba priznať, obyčajne postavia dvoch protivníkov proti sebe a súbežne hľadajú tretieho, ktorý tým dvom vypustí rybník. Napríklad v Poľsku, Tuska nakomandovali do EÚ, aby dali priestor Kacsynskému a ten voľby vyhral a dnes Lech Walesa volá do sveta, že Poľsku hrozí ukrajinský Majdan. V Nemecku rozkolísali Merkelovú ako bábiku na povrázku a tá už zasa hovorí, že multikulturalizmus je omyl, hoci predtým hovorila niečo iné. Prečo sa asi v krajinách EÚ dvíhajú národné sily? Nie náhodou preto, že politika EÚ nezodpovedá národným záujmom týchto krajín ? Európa národov v takomto ponímaní, aké máme dnes- je omyl a to treba prehodnotiť. Predseda európskeho parlamentu, bývalý nemecký knihovník Schulz, volá, že Európskej únii hrozí rozpad. Čo je to dnes EÚ ? Ani ryba- ani rak. A honosný európsky parlament? Smiešny spolok doma odložených akože politikov. Veď europarlament by mal byť výkvetom politikov jednotlivých štátov. Ale napríklad Slovensko, v domácom parlamente niet žiaden výkvet a v európskom tobôž. A tak vlastne o všetkom rozhodujú predsedovia vlád krajín EÚ, či ministri. A tí ako na povel súhlasia, predĺžime sankcie proti Rusku? Áno! Až do vlastného samozničenia. Bravo! Kto sa len vyhne z radu, pozerajú na neho krivým okom, či je to Fico s emigrantmi, Orbán, alebo Zeman. Ako keby tam platilo staré boľševické heslo : Kto nie je s nami je proti nám!

A kdeže sú potom tie európske demokratické hodnoty ? Nato je NATO, toto smiešne zoskupenie, ktoré je už anachronizmom a snaží sa dýchať z posledných síl, či hrozba neposlušným a neposlúchajúcim. Anglosaský remeň pre škôlku zvanú Európska únia. Pre pár dňami v americkom vydaní Forbes/názory elity USA a Wall Streetu/ vyšiel článok, kde sa hovorí o tom, že Litva, Lotyšsko a Estónsko sú skôr na príťaž pre NATO a skôr ohrozujú bezpečnosť USA. Článok má titulok „ Načo sú USA v NATO“ a kritizuje sa v ňom existencia aliancie, ktorá nijakým spôsobom negarantuje bezpečnosť USA a skôr je pre bezpečnosť USA hrozbou. Podľa článku rozširoanie NATO nemá pre USA žiadny zmysel a noví členovia spôsobujú Washingtonu skôr bolenie hlavy, pretože ich to núti vťahovať sa do regionálnych konfliktov na strane tých krajín, ktoré nijak nezabezpečujú bezpečnosť USA. Je tam aj takáto myšlienka – „Prijať za člena Čiernu Horu, to je to isté ako prijať nejakého nezmyselného neznámeho na Facebooku“. Podľa Forbes „bezpečnosť USA bola skôr ohrozená prijatím za členov NATO Litvy, Lotyšska a Estónska“. Pripomíname, že Forbes to sú nástenné noviny Wal Streetu, teda hlavnej ekonomiky sveta a Forbes sa nevyznačuje vysokým nákladom ale skôr kvalitou tam uverejnených materiálov. Nielen publikácie o Forbes ale aj iných amerických periodikách naznačujú, že USA by sa mali venovať skôr vlastným problémom, a je ich nemálo, ako sa zaoberať nejakým balastom kdesi po sete. Tieto tendencie sa premietajú do Európy a potom tu začínajú vyskakovať veľmocenské ambície, či už Poľska, Maďarska, Rumunska, alebo akýsi radikalizmus, ktorý môže vyvolať nepokoje a rozvrat aj v krajinách, ktoré doteraz pokojne nažívali. Návrat Európy k tradičným európskym hodnotám, teda k tomu najlepšiemu, čo bolo (lebo bolo aj zlé) je to jediné, čo Európu môže spasiť.