Každé zhruba dva týždne budeme komentovať udalosti doma a v zahraničí, ktoré nemajú nič spoločné s nadržiavaním či lojalitou, nikomu a ničomu. Vychádzame zo slovenských a slovanských tradícii, ktoré vravia, že pravda hoci akokoľvek nepríjemná, je vždy osožnejšia ako lož.

Otázka: Od posledného jubilejného zasadnutia OSN sa zrazu akoby svet rozbehol, migranti, Ukrajina, Sýria, to sú veci, ktoré sa denne skloňujú a samozrejme zasahujú do nášho života, či chceme alebo nechceme.

Odpoveď: Rúca sa jednopolárny svet, monopol jednej krajiny sa ukazoval v posledných rokoch neúnosný, nielen monopol ako taký, ale predovšetkým kroky a činy, ktoré ho rámcovali. Ruský prezident V. Putin to jasne deklaroval vo svojom vystúpení v OSN a z jeho slov bolo možné jasne čítať, že takto ďalej to už nemôže ísť. Je celkom od veci ak sa snažia hlavne média obrátiť pozornosť na súboj Putin - Obama, Amerika - Rusko. Tu predsa ide o niečo celkom iného, svetom vládnu dnes peniaze, investície, vyčerpanosť tak Ameriky, ako aj Európy v tomto smere je evidentná, absentujú v Európe aj ľudské zdroje. Ak sa Putin snaží postaviť na nohy Rusko, tak sa rovnako snaží Obama udržať Ameriku na úrovni, ktorá ju doteraz charakterizovala, je to pochopiteľné. Je to v obidvoch prípadoch ťažké, Amerika sa musí s tým vyrovnať, že nebude mať monopol, na svetovom kolbišti kde sa objavujú okrem Ruska, Čína i India. Výnimočnosť Ameriky je už minulosťou, ťažko sa s tým zmieruje. Možno, keby siahli na múdreho Konfúcia, ktorý povedal „Keď sa vám zdá, že nemôžete dosiahnuť cieľ, nemeňte cieľ, ale snažte sa zmeniť plán svojej činnosti“, bolo by to nielen pre Američanov, ale aj pre svet prijateľnejšie. Možno sa len dohadovať, čo si povedali medzi štyrmi očami Putin a Obama na pôde OSN, ale bolo toho zrejme dosť. Bezprostredne potom začalo Rusko bombardovať pozície Islamského štátu, hoc ešte pred odchodom do New Yorku mal Putin vo vrecku mandát na použitie armády Ruska v zahraničí, čo si málokto všimol. Z tohto rozhovoru nemajú dobrý pocit na Ukrajine, lebo následné rokovanie „ normadskej štvorky“ v Paríži a pohľad na tvár ukrajinského prezidenta bol veľavravný. Nehovoriac už o tom, že A. Merkelová na tlačovej konferencii jasne sa vyjadrila o stabilizácii Ukrajiny po naplnení minských dohôd „ okrem Krymu“, čím jasne dala najavo, že o Kryme je už škoda aj polemizovať. Ukrajinský prezident sa po návrate domov radoval, že nastalo prímerie a povedal, že bude spolupracovať so zvolenými predstaviteľmi Donbasu. A čo je naozaj zvláštne, udelil Bašarovi Asadovi Rad Jaroslava Múdreho ! To je jedno z najvyšších ukrajinských vyznamenaní, ktoré sa udeľuje tým, čo sa zaslúžili o Ukrajinu, rovnako ako za spoločenskú a humanistickú činnosť. Žeby pomsta Porošenka USA za posledný menší záujem o Ukrajinu ? Ukrajinskí nacionalisti to samozrejme ťažko prežujú a tak sa môže udiať do konca roka u susedov všeličo, len nie nič dobrého. Tak ako sa povlečie situácia v Sýrii niekoľko mesiacov, na Ukrajine sa tiež minské dohovory povlečú ďalšie mesiace, dôležité je, že už sa vojská vzdialia od seba a nebudú tu mŕtvi a ranení, dokaličení ľudia. Treba tiež povedať, že ruské vzdušné sily sú dobre vycvičené a tie údery v Sýrii spôsobili paniku medzi bojovníkmi Islamského štátu, ktorí sa rozhodli utekať, samozrejme do Európy. Nie je to náhoda, pretože o ruskej pomoci Asadovi sa hovorí presne v takom časovom intervale, v akom začali masovo do Európy prichádzať utečenci, medzi nim samozrejme aj tí, čo mali v Európe svoje úlohy od Islamského štátu, teda „ spiaci teroristi“ . Samozrejme Islamský štát mal za cieľ aj prienik do ázijských republík bývalého ZSSR a tak sa Rusko muselo rozhodnúť brániť svoje záujmy a nie je tajomstvom, že niektoré skupiny islamistov cvičili odborníci z USA.

Otázka: Prečo sa vlastne Rusko po 25 rokoch od Afganistanu znova rozhodlo nasadiť armádu v zahraničí, hoci zatiaľ len letectvo a lode ?

Odpoveď: Hovorí sa, že na pozvanie sýrskej strany, čo je pravda. Existujú však aj iné rozmery tohto nasadenia. Klesajúce ceny ropy spôsobili ekonomickú ujmu Rusku, to je zjavné. A práve odtiaľto sa po páde Asada uvažovalo o ropovode pre trasu do južnej Európy, čo by spôsobilo ďalšie straty pre Rusko. Potom je tu aj otázka vplyvu Ruska na Blízkom Východe, ktorá vždy existovala. A práve teraz nadišla chvíľa, keď existovala možnosť tento vplyv obnoviť, v koalícii s Iránom a možno aj Irakom, s tichou podporou Číny a samozrejme Asadom. Anatómia teroristických skupín tu je taká zložitá, že ju ťažko pochopiť a rozlúštiť. Ideológia napríklad tzv. Islamského štátu je život v raji – čo je ďalší bláznivý komunizmus. Delenie na umiernených a neumiernených teroristov, či povstalcov je absolútna hlúposť. Každý kto vystupuje so zbraňou v ruke proti zákonnej vláde je jednoducho terorista. Treba si všimnúť ako doteraz USA spolu s ďalšími krajinami / je ich 65/ údajne„ likvidovali“ IGIL/Islamský štát/,sem tam zhodili bomby a potom nasledoval americký armádny systém – zubná kefka a Coca-Cola. A keď Rusko tvrdo zasiahlo, kričia, že to je ruská agresia, znamená to teda, že Islamský štát nie sú teroristi ? Niektoré skupiny USA a európske krajiny podporovali dodávkami zbraní, ktoré nakoniec skončili u IGIL. Do tohto osieho hviezda vstúpilo Rusko a už je oheň na streche, rozbehla sa tvrdá propaganda proti tomuto vstupu, niekedy až cynická. Nech sú už ruské letecké útoky akokoľvek efektívne/ čo Západ spochybňuje/ tento konflikt sa povlečie dlhšie. Politik a publicista Patrick Buchanan na portáli Townhall upozorňuje na niektoré horúce hlavy vo Washingtone, ktoré vyzývajú bombardovať Asada, čo by priviedlo k tomu, že USA sa dostanú do konfliktu s Iránom, Irakom, Ruskom a niektorými skupinami vystupujúcimi v sýrskom konflikte. A potom naozaj nikto nevie ako sa to skončí.

Otázka: Hovorí sa, že Rusko takto odpútalo pozornosť od ukrajinskej problematiky?

Odpoveď: Určite. Ochladli vzťahy Západu voči Ukrajine, na zasadnutí OSN Porošenko naháňal Obamu, aby mu ten podal aspoň ruku. Na rokovaniach „normadskej štvorky“ v Paríži sa to tiež prejavilo. Ukrajina je v technickom defolte a hrozba skutočného je predo dvermi. Sny o eurointegrácii či bezvízovom režime sú ta – tam. EÚ sa pasuje s migrantmi, USA zasa s Stredným Východom či ázijským priestorom. A tak sa ukrajinský problém povlečie ďalšie mesiace a skončí zle. Možno aj ďalšou vlnou migrácie. Napríklad do Českej republiky sa už hlási 1500 ľudí , ktorí chcú emigrovať z Ukrajiny, nie sú to len potomkovia volynských Čechov /ktorí tam prišli za ruského cára obrábať pôdu/.

Otázka: Možno aj preto sa slovenský premiér kvótam EÚ bráni, možno aj preto, že nevie, čo môžu kvóty na Slovensko skade- tade priviať, prezident ale apeluje na srdcia Slovákov a tvrdí, že máme rešpektovať dohody a nie je za napríklad za žalobu.

Odpoveď: Róbert Fico pochopil, čo nám sem môžu v kvótach dodať a drží líniu, ide so žalobou na súd. Súd sa môže ťahať niekoľko mesiacov a pramene vravia, že na juhu Európy je už 15 miliónov migrantov, všelijakých. V Nemecku sa krajinské vlády búria a čudujú sa odkiaľ majú migranti peniaze, keď sa rozvážajú taxíkmi po celom Nemecku. A to ešte je len začiatok migrantskej pyramídy.Tá žaloba má opodstatnenie, R. Fico bude mať pravdu tom, že kvóty nie sú správnym riešením, nič totiž neriešia. Slovenský prezident si ohrieva vlastnú polievočku, hovorí o Ústave SR, kde sa síce hovorí o plnení medzinárodných dohôd, teda aj tých v azylovej politike/Ženevská konvencia/, ktorá hovorí o štáte v azylovej politike /teda SR/ a nie o nadštáte /teda EÚ/. Prezident apeluje na srdcia slovenských občanov, ako keby sme mali srdce v nohaviciach, čo nie je pravda, lebo naše hodnoty nám kážu to isté čo kázali našim dedom či pradedom, pomáhaj v núdzi tým, čo sú na to odkázaní. Západ nám vraj v emigrácií pomáhal, teda aj prezidentovi, ktorý sa vybral za zárobkom do Ameriky v roku 199O, lebo „ Poprad bombardovali, žil v zemljanke, nemal čo do úst a tak si za posledný groš kúpil letenku do USA“. A treba dodať, že nemal ani smartfón ani Iphone či inú elektroniku. Podobné bezduchosti sme naozaj od slovenského prezidenta neočakávali. Rozhovor, ktorý priniesol nedávno nemecký Spiegel s Andrejom Kiskom sa v našich médiách pertraktuje tak, že ho nazval „outseiderom“ v názoroch na migráciu spomedzi politikov z východnej Európy, v skutočnosti však tento prívlastok v pozornom nemeckom preklade vyznieva aj inak ergo prívlastok sa nevzťahuje iba na migráciu.

Otázka: Slovenské média tvrdia, že R. Fico si na tomto postoji buduje predvolebný imidž?

Odpoveď: Slovenské média napríklad nikto v zahraničí necituje /na rozdiel napríklad od českých či maďarských/. Tu totiž neplatí tvrdenie pána Chelemendika: Čítaj lebo osprostieš ! Ak totiž čítate a počúvate slovenské média, tak osprostiete určite! Prečo by si R. Fico budoval predvolebný imidž, keď jasne na slovenskej politickej scéne dominuje. A dominuje nielen preto, že sa snaží zo Slovenska niečo urobiť, ale aj preto, že opozícia - to je konglomerát cínových chlapčekov, ktorí sa snažia hrať na politikov. Inak slovenským médiám ušlo aj to, že namiesto plánovanej základne NATO na Slovensku bude tu len logistické centrum. A to tiež nie je zásluha opozície ale vlády R. Fica. Nie je to jednoduché v súčasnom svete držať identitu Slovenska nad vodou, vo svete plnom politických lží a vlastných záujmov veľkých krajín či globálnych záujmov. Možno mať výhrady k balíčkom opatrení Ficovej vlády, /inak prečo balíčky opatrení, veď sa tu pred rokom neprehnal žiaden front/ napríklad ako budú dôchodcovia behať po kúpeľoch, keď ledva z dôchodku vyžijú, alebo o znížení DPH na niektoré druhy potravín, lebo keby zvýšila vláda dôchodok o 5 percent nemusela by ani znižovať DPH. Ten, kto zarába tisíc eur, tomu je jedno, či ušetrí mesačne niekoľko eur, ale väčšina Slovenska žije z dôchodku a minimálnej mzdy a je dobre, že sa minimálna mzdy zvyšuje ale rovnako by sa mali aj dôchodky, vianočné balíčky to je zasa len filigrantské rozhodnutie, hoci treba povedať, že dôchodcovia si na to zvykli a aj si to pochvaľujú, aspoň majú na darček pre vnúčatá. Minister Kažimír to šarmantne vykladá, možno ho chápať, lebo dnes nevieme, čo sa stane na budúci rok a slovenská ekonomika nemá až také „silné nohy“. Ale určite by bolo zaujímavé, keby sa DPH znižovala aj na ďalší okruh potravín, hoci aj na budúci rok. A ak niektoré opatrenia vyzerajú ako predvolebné, na tom tiež nie je nič nové, robí to a robila to každá vláda, je celkom zbytočné sa nad tým vzrušovať. Problémom, ktoré treba vyriešiť je dosť, v zdravotníctve alebo v školstve, ale všetko sa dá, aj keď to ide pomaly. Takže sme vlastne odsúdení žiť „z ruky do úst“. A to sme sa nádejali /aspoň tak to Dzurinda kreslil/, že po vstupe do EU budeme žiť ako v raji. A tak dôchodcom neostáva nič iné, len sa tešiť na ten „raj nebeský“, za komunizmu im sľubovali ten pozemský, po vstupe do EÚ tiež, ale sľuby a sľubujú a blázni sa čudujú.