V bežeckých stopách a na strelniciach veľká bojovníčka, ale teraz

Prevažná väčšina z nás už o Anastasii Kuzminovej hovorí ako o Slovenke ruského pôvodu, ktorá pre naše farby získala až šesť olympijských medailí, z toho tri zlaté a rovnaký počet strieborných. Po prvýkrát na ZOH 2010 vo Vancouveri, naposledy v kórejskom Pjongčangu 2018. Vždy sa však medzi nami nájdu aj takí, ktorí stále tvrdia, že Kuzminová so svojím manželom prišli na Slovensko až vtedy, keď už nepochodila v rodnom Rusku a odmietlo ju aj Bulharsko a Daniel Kuzmin ešte pred príchodom pod Tatry reprezentoval Izrael. Preto vraj tie medaily nemôžeme považovať celkom  za slovenské.  Ale, i keď už o tom Nasťa nehovorí, ale určite si stále váži i to, že nebyť Slovenska, ktoré jej poskytlo akýsi športový azyl, tak by tých olympijských medailí a ďalších úspechov asi nebolo toľko. Naše biatlonové hnutie dokázalo Kuzminovej vytvoriť kvalitný realizačný tím, spoločne so Slovenským olympijským a športovým výborom nájsť pred každou zimnou olympiádou, ale prakticky pred každou sezónou dostatok finančných prostriedkov na jej prípravu – a tak spokojnosť musela byť na oboch stranách.

Anastasia Kuzminová dlho uvažovala o skončení aktívnej športovej kariéry, nakoniec sa už na olympiádu v Pekingu nepripravovala a dnes sa už venuje iným aktivitám. V súvislosti s vojnovým konfliktom na Ukrajine, výstižnejšie povedané nečakanou tvrdou agresiou a brutalitou vojsk Ruskej federácie v krajine, v ktorej podľa Rusov žije im najbližší národ, sa na túto tragickú udalosť, ktorá už vážne ohrozuje mier v celej Európe, očakávalo nekompromisné odsúdenie zabíjania nevinných ľudí i detí práve zo strany takej osobnosti akou Anastasia Kuzminová nesporne je. Už aj preto, lebo pred časom svet obletela fotografia jej brata Adama Šipulina, v minulosti tiež úspešného biatlonistu, dvojnásobného olympijského medailistu, ale tiež podozrivého z užívania nedovolených podporných prostriedkov, s Vladimírom Putinom. Nuž, nie každému sa podarilo dostať do blízkosti človeka, ktorý sa už do dejín ľudstva zapísal ako vojnový vrah č. 1 v 21. storočí. Šipulin sa totiž po skončení aktívnej činnosti dal na politiku a ako člen v súčasnosti vládnucej strany v Rusku, sa stal poslancom Dumy a verným i poslušným partajníkom Putinovho Jednotného Ruska.

OBDIVOVATEĽOV PORIADNE SKLAMALA

Žiaľ, obdivovaná Kuzminová svojich verných, ktorým slúžila za vzor, poriadne rozčarovala. Na sociálnych sieťach zverejnila svoj postoj k napadnutiu Ukrajiny ruskou armádou: „Ja som športovkyňa a nemyslím si, že mojou povinnosťou je reagovať na politické témy. Nemyslím si, že každý človek by mal prezentovať svoj názor na všetko a vyjadrovať sa ku všetkému. Práve teraz potrebujeme najviac šíriť lásku, nie nenávisť, aby svet dostal šancu na mier“ – toto sú jej slová ako reakcia na tragické udalosti v susednej krajine, z ktorej ako dôsledok ruskej agresie denne utekajú matky s malými deťmi, ktorým sa celý doterajší život zmestil do jednej cestovnej tašky  a po prebdených nociach mali iba jeden cieľ – dostať svoje deti čo najskôr z krajiny, v ktorej v súčasnosti nikto nemôže zaručiť, že sa dožije nasledujúceho rána. Ani tie najmenšie ratolesti ho nemajú istý.

Keď niekto tvrdí, že šport a politika nijako nesúvisia, tak potom nemá svoj názor, alebo celému problému nerozumie, alebo sa jednoducho hambí (bojí) ho vyjadriť.

Pani Nasťa, ako ju volajú jej ctitelia, predsa veľmi dobre vie, že šport a politika aj počas celého minulého storočia, aj v tom novom, sú ako spojené nádoby, či sa to niekomu páči, alebo nie. Okrem toho svoj alibizmus skrýva za výraz „ja som športovkyňa“, pričom už ňou nie je. Je športovou funkcionárkou na vysokej úrovni v Slovenskom olympijskom a športovom výbore a zamestnankyňou jediného v republike Armádneho športového centra Dukla B. Bystrica.  Okrem toho predsa vie, že už nejeden ukrajinský športovec práve v týchto dňoch položil svoj život na obranu rodnej Ukrajiny. Pokiaľ naozaj odsudzuje Putinovu vojnovú avantúru, ktorá už stála životy mnohých mladých a nevinných ľudí, mala sa v tomto zmysle aj vyjadriť. Tak ako to urobili tisíce Rusov doma aj keď mnohí z nich skončili vo väzniciach. Jej predsa nič také nehrozilo a ani nehrozí. Práve preto bolo a je jej morálnou povinnosťou nazvať veci a udalosti pravými menami. To čo sa robí dnes na Ukrajine je porušenie medzinárodného práva, agresívne napadnutie susedného štátu, zločinecké zabíjanie nevinných civilných obetí a Kuzminová vo svojom vyjadrení používa jalové, nič nehovoriace frázy a prázdne slová. To, že k svojmu tzv. vyjadreniu nakreslila holubicu mieru – to nech prenechá deťom v materských škôlkach a nižších ročníkoch základných škôl.

Samozrejme, za svojho brata Adama, ktorý v Dume hlasoval za uznanie tzv. nezávislých separatistických republík na východe Ukrajiny, rozhodne nemôže, ale mohla sa od jeho rozhodnutia dištancovať.

Na záver si len dovolím A. Kuzminovej pripomenúť, že to boli veľmi často práve najlepší športovci svojich krajín, ktorí so zbraňou v rukách hrdinsky bojovali proti agresorom. Tak to bolo v rokoch 1939-40 kedy Sovietsky zväz napadol Fínsko, o niečo neskôr vo Veľkej vlasteneckej vojne, ale i vo Francúzsku a Nórsku a aj teraz Ukrajinu aktívne brania, okrem iných, aj dve výrazné osobnosti svetového športu – bratia Vitalij a Vladimír Kličkovci...  

Dôkazov o tom, že šport a politika medzi sebou úzko súvisia, je aj v týchto dňoch naozaj dosť. Tak napríklad odporúčanie Medzinárodného olympijského výboru jednotlivým medzinárodným i národným športovým zväzom prerušiť všetky kontakty so športovými inštitúciami v Rusku i Bielorusku, zakázať reprezentačným kolektívom týchto krajín zúčastňovať sa na vrcholových svetových a európskych podujatiach, pričom niektoré už to tvrdo pocítia v najbližšom čase. Okrem toho bývalá svetová tenisová trojka v rebríčku WTA Elina Sutiolinová odmietla nastúpiť na turnaji v Mexiku proti Anastasii Potapovej z Ruska, teda jej darovala postup do ďalšieho kola len preto, lebo tam na oficiálnom mieste visela ruská vlajka... Nad tvrdým bojkotom Ruska a Bieloruska vážne uvažuje aj vedenie hokejovej NHL!