Grécko je už 64 rokov členom Severoatlantickej aliancie NATO. Má v pomere k svojim jedenástim miliónom obyvateľov  spomedzi členských štátov  najväčšiu armádu. Udržuje vyše 133 tisíc ľudí v zbrani. Má veľkú, v pomere k obyvateľstvu najväčšiu tankovú armádu.

Milióny na zbrane

Prehľad impozantnej gréckej tankovej armády ukazuje, že sú v nej stovky tankov Leopard, ide o. i. aj o špičkové modely Leopard s povestnej dielne KMW – Krauss-Mattei-Wegmann. Je to mnohomiliardová zákazka a samozrejme má finančné krytie. Podobne je to s nemeckými lodenicami Howaldwerke, ktoré dodávajú Grécku ponorky. Lietadlá a špičkové helikoptéry sú americké.  Štát, ktorý nemá peniaze nakupuje zbrane, ktoré v takom množstve nepotrebuje. A robí  aj počas vrcholenia finančnej krízy dlhy, ktoré nemieni zaplatiť a tí čo mu požičiavajú vedia, že nemá z čoho.

Predzvesťou prijatia Grécka do NATO bola ešte v roku 1947 tzv. Trumanova doktrína, nazvaná podľa prezidenta USA. Išlo o zastavenie sovietskeho vplyvu v Grécku v rámci koncepcie zadržiavania komunizmu. Politika USA dosiahla, že obaja nezmieriteľní rivali – Grécko a Turecko – sa naraz v roku 1952 pripojili k Severoatlantickej aliancie.  Režim vybudovaný s pomocou Británie a USA a ich spravodajských a vojenských služieb v roku 1967 degeneroval do vojenského puču „čiernych plukovníkov“ čo trvalo až do roku 1974.

Menej demokracie v Turecku

Vývoj v Turecku zatienil teraz všetky udalosti – a to čo vidíme veľkou masovou školou propagandy a politiky. Predstavitelia väčšiny štátov odsúdili nedemokratický pokus armády a podporili legitímne zvolenú vládu. Lenže výsledok je a bude ešte menej demokracie v Turecku ako doteraz. Už v máji schválil turecký parlament zmenu ústavy, ktorá je porušením všeplatných zásad práva a demokracie.

Terajšie masové zatýkanie a masové prepúšťanie v súdnictve a prokuratúre len na základe indícií, ktorá má prezident, sú len ďalším krokom k vytváraniu autoritárskeho prezidentského režimu.  Turecká armáda od čias zakladateľa moderného tureckého štátu bola zárukou sekularizácie, hrádzou proti islamizácii Turecka. Posledný úspešný vojenský prevrat v roku 1997 mal osem požiadaviek a všetky sa týkali obmedzenia islamizácie, zníženia počtu náboženských škôl, zvýšenie veku žiakov pre náboženskú výučbu či podriadenie náboženských škôl ministerstvu školstva.

Prvý raz v štáte NATO

Súčasný vývoj priamo nahráva všetkým krokom upevňujúcim islamizáciu štátu, posilnenie neoosmanizmu a definitívnu likvidáciu tej antiislamistickej úlohy armády, ktorú jej určil zakladateľ štátu. A to v podmienkach pokračujúcej vojny proti Kurdom na tureckom území so zdôvodnením, že ide o vojnu proti terorizmu.  Pre ciele, ktoré pôvodne chcela Európa vo vzťahoch s Tureckom dosiahnuť, je to katastrofa. Z pôde NATO ide o formovanie prvého autoritárskeho prezidentského režimu režim po rozpade ZSSR, teda od konca studenej vojny.

Turecko má obrovskú armádu, s aktívnymi zálohami milión vojakov, po USA najväčšiu v NATO. Aliancia bola na tento vývoj aspoň podľa verejných vyhlásení, úplne nepripravená. Jej hlavná pozornosť sa sústreďovala na tzv. „ruskú hrozbu“. V tom istom čase sa dlhodobo v štáte strategického spojenca EÚ a NATO formuje autoritárny prezidentský režim a zásadná zmena doterajšieho charakteru tureckého politického systému, ktorý bol doteraz predsa len parlamentnou demokraciou.   Turecký vývoj úplne prekonáva to, čo aliancia a únia kritizuje v Ruskej federácii.  Tej Ruskej federácii, ktorá je pre Európu vlastne hrádzou proti islamu.