Zdravotníctvo nie je čiernou dierou, zmeny však chvíľu trvajú – Tomáš Drucker

Bratislava 9. apríla (TASR) - Slovensko nemá zlé zdravotníctvo. Nie je katastrofálne a nie je čiernou dierou. Povedal to minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru-SD) v diskusnej relácii TA3 V politike. Uvedomuje si, že verejnosť chce zmeny v zdravotníctve vidieť hneď. To však podľa neho nie je reálne. "Zavádzanie zmien chvíľu trvá," povedal.

Drucker vie, že systém je nedofinancovaný, že ľudia sa sťažujú na dlhé čakacie doby u špecialistov či zlý stav budov zdravotníckych zariadení. Minister chce, aby tento rok došlo k dofinancovaniu zdravotníctva. Návrh na dofinancovanie by podľa neho mohol byť hotový v apríli či máji. Minister momentálne s lekármi pracuje aj na minimálnej sieti špecialistov podľa okresov. Tá by podľa neho mala zaručiť, aby čakacie doby neboli také dlhé. 

Minister odmieta, aby bola Všeobecná zdravotná poisťovňa odštátnená, ako to navrhujú niektorí opoziční poslanci. Nie je to podľa neho vecná debata. Štát má mať podľa neho "kontrolu nad mechanizmami". Často totiž počúva, že "súkromné zdravotné poisťovne šetria na poskytovaní zdravotnej starostlivosti".

Drucker sa vyjadril aj k zrušenému návrhu na doplnkové ordinačné hodiny v poobedných hodinách. Podľa neho na to ešte nevyzrela doba. Odmieta však, aby lekári objednávali pacientov v rámci ordinačných hodín na presný čas za poplatok. 

Budem chcieť, aby sme sa mzdami a výhodami priblížili Západu – Andrej Danko

Sliač 8. apríla (TASR) - Predseda koaličnej SNS a šéf parlamentu Andrej Danko bude chcieť, aby sa občania Slovenska mzdami a výhodami blížili západnému systému, lebo inak nevidieť opodstatnenie nášho členstva v EÚ. Vyhlásil to po dnešnom slávnostnom sneme SNS a uistil, že sa už nebude báť o niektorých veciach hovoriť.

"SNS dnes prijala víziu silného sociálno-trhového Slovenska, kde budú spokojní zamestnanci aj zamestnávatelia. Ústava deklaruje, že máme sociálno-trhové hospodárstvo a SNS hovorí o prehĺbení sociálneho pilieru," povedal Danko. V prvom rade spomenul 13. plat pre každého zamestnanca a čo najnižšie daňové a odvodové zaťaženie pre zamestnávateľov.

"V Rakúsku či Portugalsku je normálne, že majú 13. či 14. plat. Znamená to, že je to ucelená zložka mzdy zamestnanca, ktorá sa pravidelne vypláca v júni alebo v decembri po splnení všetkých povinností. Môžeme sa baviť, že ak niekto poskytne 13. plat, môže prísť k daňovému a odvodovému zvýhodneniu," pripustil.

Danko konštatoval, že viacero firiem na Slovensku už 13. plat vypláca. "Budem viesť dialóg, ako to, čo niekde funguje, zaviesť do zákonov," avizoval. Z hľadiska časového rámca by považoval za ideálne, aby sa povinný 13. plat podarilo zaviesť ešte v tomto volebnom období. "Som si plne vedomý reakcie podnikateľov, preto je tam aj motivačná časť a môže dôjsť aj k úplnému oslobodeniu od dane a odvodov," vysvetlil.

Povinný 13. plat by chcela SNS najmä vo väčších firmách, kde fungujú odborové zväzy. "Tento snem nehovoril o makroekonomických prepočtoch, ale ak máme jedno z najnižších zadlžení, prečo by sme nemali mať také isté sociálne zabezpečenie ako v iných štátoch? Myslím si, že štát na to má. Budeme sa baviť v koalícii o rôznych stupňoch zavádzania tohto platu, ale chcem, aby toto ľudia cítili," vyhlásil.

Podľa Danka zamestnanec a zamestnávateľ si musia vytvárať sociálne väzby a Slovensko sa musí blížiť k západným zákonníkom práce. "My sa bojíme pýtať si viac na mzde, bojíme sa hovoriť, že treba skracovať pracovný čas a že ľudia si zaslúžia viac dovolenky. Bojíme sa, lebo máme komunistický komplex," myslí si.

Danko je však presvedčený, že robotníci a zamestnanci si zaslúžia viac. "Prečo by mali mať ľudia len stravné lístky a nie aj cestovné šeky? Často som sa prichytil pri takých úvahách," zveril sa s tým, že na zreteli bude mať vždy aj ochranu slovenských podnikateľov.

Predseda SNS avizoval zmeny v oblasti kúpeľníctva, pomoc slovenským taxikárom či ústavný zákon na ochranu pôdy. "Hlavnou myšlienkou snemu bolo, že chceme nájsť nové programové vízie. Chceme Slovákov a menšiny prebudiť, aby sme nekrčili hlavy, aby sme sa nebáli snívať. Tak ako som menil SNS, by som chcel meniť aj Slovensko," uzavrel.

SMER-SD: Opozícia má deštruktívny charakter, B. Kollár by sa mal vzdať mandátu 

Bratislava 7. apríla (TASR) - Mimoriadna schôdza Národnej rady SR, na ktorej čelil minister práce Ján Richter (Smer-SD) odvolávaniu, v plnej nahote ukázala deštruktívny charakter opozície. Po zasadnutí poslaneckého klubu najsilnejšej strany Smer-SD to vyhlásil jeho predseda Martin Glváč. Za jediného podozrivého v kauze Čistý deň považuje strana Roberta Fica šéfa Sme rodina Borisa Kollára, ktorého vyzýva na vzdanie sa mandátu poslanca.

"Opozícia podala návrh na vyslovenie nedôvery najúspešnejšiemu ministrovi práce v slovenskej histórii. Ministrovi, ktorý dal do poriadku prehrešky svojich predchodcov Ľudovíta Kaníka, Ivety Radičovej aj Jozefa Mihála. Nikdy v histórii SR nebola nezamestnanosť taká nízka ako dnes," zdôraznil Glváč.

Podľa jeho slov všetky úspechy Richtera opozícia zhodila zo stola a vulgárne na neho zaútočila ako na človeka. "Ako argument si vybrala kauzu Čistý deň, ktorú minister už osobne vyriešil. Oznámil, že o deti, ktoré potrebujú takúto ochranu, sa priamo postará štát," zdôraznil Glváč.

Poslanec Smeru-SD Erik Tomáš vyhlásil, že jediným skutočne podozrivým v kauze je Kollár. "Bol to on, kto na úvod kauzy vyzýval ľudí, aby išli do Čistého dňa a opľuli zamestnancov. Ten istý Boris Kollár nevhodne sexuálne komunikoval s 15-ročným dievčaťom závislým od drog. Paradoxne nie Boris Kollár, ale Ján Richter musel sedieť na lavici hanby. Nie Kollár a jeho rodina museli počúvať, že je úchylák, ale Ján Richter a jeho rodina," zdôraznil.

Podľa Tomáša je najabsurdnejšie, že Kollár sa podpísal pod návrh na odvolanie Richtera. "Ale ani priazeň médií mu nestačila a musel podniknúť neslušné protiopatrenia. Odrazu sa objavili dve, podľa vlastných matiek, zdrogované dievčatá, ale nie v spoločnosti svojich rodičov, ale Daniela Lipšica. Politika, ktorý usmrtil na priechode dôchodcu a pri podobných nehodách žiadal pre vinníkov väzenie. Človek by od neho očakával, že v ústraní a pokore bude spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní. Nie, on sa objaví v tejto kauze a dve zdrogované dievčatá vláči po prokuratúre, pričom ich matky sa len bezmocne prizerajú. Toto je dno slovenskej politiky," uzavrel Tomáš.

Podpredseda Smeru-SD Juraj Blanár tvrdí, že mimoriadna schôdza bola len o škandalizovaní a zneužívaní detí v zariadení Čistý deň. Dušan Jarjabek sa domnieva, že schôdzu by sme mohli nazvať ako politický hyenizmus v praxi.

Nesmieme zabúdať na to, kto nás oslobodil a za akých podmienok – Robert Fico

Bratislava 4. apríla (TASR) – Nesmieme zabúdať na to, kto nás oslobodil a za akých podmienok. Vyhlásil to dnes premiér Robert Fico (Smer-SD), ktorý na bratislavskom Slavíne položil veniec pri príležitosti 72. výročia oslobodenia Bratislavy. 

Mladí ľudia majú podľa Fica veľmi skreslené informácie a často vidia rôzne filmy, ktoré ich mýlia. "Môže sa zdať, že od roku, kedy bola Bratislava oslobodená uplynulo veľa rokov, ale fakt je ten, že by bola obrovská chyba, keby sme na týchto ľudí zabudli. Ja chcem poďakovať všetkým, či to boli vojaci Červenej armády, či to boli Rumuni a ďalší, ktorí sa zúčastnili na oslobodení Bratislavy," povedal premiér.

Spolu s Ficom prišli k pamätníku aj minister obrany Peter Gajdoš (nominant SNS), minister práce Ján Richter (Smer-SD), minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS), ministerka pôdohospodárstva Gabriela Matečná (nominantka SNS) i mimoriadny a splnomocnený veľvyslanec Ruskej federácie na Slovensku Alexej Leonidovič Fedotov.

V bojoch o Bratislavu zahynulo 742 sovietskych, 470 nemeckých a maďarských vojakov a 121 civilistov. Počas bojov zhorelo a bolo poškodených viacero budov, ale oproti iným zničeným mestám neboli tieto škody také výrazné. Posledné boje definitívne utíchli 4. apríla 1945 vo večerných hodinách.

 Bol by som pokojný, keby sme mali opozíciu zo štandardných strán – Robert Fico

Bratislava 4. apríla (TASR) – Slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) by bol pokojný, keby existovala opozícia zo štandardných politických strán. Vyhlásil to dnes na podujatí HNClubu organizovaného Hospodárskymi novinami. Hlavnou témou diskusie bolo Slovensko rok po voľbách.   

Priznal, že by bol pokojnejší, keby existovala v súčasnosti opozícia Mikuláša Dzurindu či Ivana Mikloša. Znepokojuje ho, ak človek, ktorý sa stavia do pozície lídra opozície, vyzýva na odchod z jadra EÚ. "Musíme byť súčasťou Európy, musíme byť súčasťou jadra, toto je línia vlády," zdôraznil premiér. Podľa neho je nezmysel "teraz zaradiť spiatočku", keď sme už prijali euro a sme súčasťou Schengenu. Slovensko navyše patrí na rozdiel od Poľska ku krajinám, ktoré si myslia, že nie je nutné meniť zakladajúce zmluvy.

Zároveň potvrdil pretrvávajúcu pozíciu Slovenska, ktoré v súvislosti s migračnou krízou naďalej odmieta kvóty. Myslí si, že ak sa má zastaviť migrácia, tak sa musíme sústrediť na krajiny, odkiaľ migranti pochádzajú.  

Pri zhodnotení prvého roka vlády priznal, že v parlamentných voľbách v roku 2016 bol väčší počet strán ako v predchádzajúcich, vrátila sa na politickú scénu aj Slovenská národná strana. "Byť sám vo vláde má svoje výhody i nevýhody," uviedol premiér. Zároveň však priznal, že trvalo nejaký čas, kým si strany súčasnej koalície na seba zvykli. "Každá má svoju históriu, Béla Bugár bol na inej strane barikády, Andrej Danko prišiel s reformovanou stranou, ale po polroku to začalo fungovať," uviedol s tým, že dnes je Slovensko stabilné z hľadiska koalície a je so súčasným stavom spokojný.

Zdôraznil, že chce aj naďalej stabilnú vládu, keďže momentálne sa v Európe môže stať čokoľvek, pričom Slovensko by malo byť schopné hneď zareagovať. Zároveň priznal, že počas pondelkového (3.4.) stretnutia s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou sa dohodli na štruktúrovanom dialógu. Posilnia vzájomnú spoluprácu na rezorte diplomacie, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, a na rezorte vnútra, pokiaľ ide o bezpečnosť. 

Diskusia sa dotkla i témy Mečiarových amnestií. Táto téma bola podľa premiéra umelo politicky vytiahnutá. "Téma bola umelo vnesená a bol jasný cieľ, čoby sa cez ňu malo dosiahnuť," uviedol premiér. Zdôraznil potrebu rešpektovania rozhodnutia Ústavného súdu SR.  

Na adresu slovenského prezidenta Andreja Kisku premiér uviedol, že si osobu prezidenta váži, sám sa snaží konfliktom vyhýbať. Mrzí ho však naopak, že sa prezident hanlivo vyjadruje na adresu premiéra a samotnej vlády. "Mali by sme nastaviť rovnaký mediálny meter pre všetkých. Ja nemám záujem o konflikt s prezidentom, ten útočí na vládu, na mňa. Aj útok na ministra Roberta Kaliňáka (Smer-SD) bol zbytočný. Musel len vyjsť v ústrety uzneseniu Národnej rady (NR) SR, za ktoré hlasovalo 128 poslancov NR. Za ktoré museli hlasovať aj poslanci opozície," konštatoval Fico. 

V bilancovaní práce ministrov počas prvého roka uviedol, že rešpektuje nominácie na ministrov, ktoré dostal, a pokiaľ ide o nominácie za jeho stranu, myslí si, že ide o profesionálny tím. Domnieva sa, že keby mal dôvod niektorého ministra vymeniť, urobí tak.

V rámci diskusie sa dotkol i otázky verejnoprávnych médií. Podľa neho hrajú hru o sledovanosť, na základe čoho vedenie Slovenského rozhlasu a Slovenskej televízie zlyhalo. "Myslím si, že musí dôjsť k výmene vedenia RTVS," zdôraznil, pričom ich spravodajstvo považuje za opozične ladené.

Nemám chuť verejne polemizovať s premiérom o RTVS – Marek Maďarič

Bratislava 5. apríla (TASR) – Minister kultúry Marek Maďarič nemá chuť verejne polemizovať s premiérom Robertom Ficom (obaja Smer-SD) o úrovni práce vedenia Rozhlasu a televízie Slovenska (RTVS). Maďarič to dnes uviedol po zasadnutí vlády.

Minister reagoval na kritiku RTVS pod vedením Václava Miku, ktorú Fico vyslovil v utorok (4. 4.) na HNClube organizovanom Hospodárskymi novinami. Podľa premiéra hrajú verejnoprávne médiá hru o sledovanosť, na základe čoho vedenie RTVS zlyhalo. "Myslím si, že musí dôjsť k výmene vedenia RTVS," uviedol Fico.

„Nemám chuť polemizovať s pánom premiérom cez médiá,“ reagoval Maďarič na tieto slová, ktoré prichádzajú pred koncom funkčného obdobia Miku a voľbou nového šéfa RTVS v parlamente. Šéf rezortu uviedol, že nevie, či sa Mika prihlási do výberu. On osobne si vie na poste šéfa RTVS v nasledujúcich rokoch predstaviť „odborníka“.

Na otázku, či ostré výroky Fica z poslednej doby na adresu RTVS môžu ovplyvniť výsledok voľby v parlamente Maďarič uviedol, že to záleží na poslancoch, či sa nechajú ovplyvniť. Premiér podľa ministra môže poslancom niečo odporúčať. „Myslím, že nejaké rozhovory na úrovni poslaneckého klubu na túto tému sú ďaleko účinnejšie ako nejaké vyjadrenia cez médiá,“ doplnil.

„Môj osobný pocit je, že je tam množstvo kvalitných programov, ale pokiaľ ide o spravodajstvo, ja ho takisto vnímam ako nevyvážené,“ uviedol dnes na adresu RTVS minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák (nominant Smeru-SD). „Nie je objektívne a férové a párkrát som to pocítil aj na vlastnej koži,“ vysvetlil.

Voľba nového generálneho riaditeľa RTVS sa v pléne Národnej rady SR uskutoční 22. júna. Výzva bude zverejnená 7. apríla, 10. mája je termín na doručenie prihlášok kandidátov, o deň neskôr sa budú za prítomnosti členov výboru otvárať. Verejné vypočutie kandidátov je naplánované na 30. mája.